2. Samuelova 13:1–39
13 A po tomto sa stalo, že Dávidov syn Abšalóm+ mal krásnu sestru, ktorá sa volala Támar+, a zamiloval+ sa do nej Dávidov syn Amnón+.
2 A Amnóna to tak sužovalo, že sa pre svoju sestru Támar cítil chorý,+ lebo bola panna, a v Amnónových očiach+ bolo ťažké jej vôbec čokoľvek urobiť.+
3 A Amnón mal druha, ktorý sa volal Jonadáb+, syn Dávidovho brata Šimaha,+ a Jonadáb bol veľmi múdry muž.
4 Povedal mu teda: „Prečo si ty, kráľov syn, ráno čo ráno taký ubitý? Nepovieš mi?“+ Na to mu Amnón povedal: „Som zamilovaný do Támar, sestry+ môjho brata Abšalóma.“+
5 Jonadáb mu teda povedal: „Ľahni si na lôžko a tvár sa ako chorý.+ A tvoj otec ťa istotne príde navštíviť, a povieš mu: ‚Prosím, dovoľ, nech príde moja sestra Támar a dá mi chlieb ako chorému, a bude mi musieť pred očami urobiť chlieb útechy, aby som to videl, a budem musieť jesť z jej ruky.‘“+
6 Amnón si teda ľahol a predstieral chorého,+ a tak ho prišiel kráľ navštíviť. Potom povedal Amnón kráľovi: „Prosím, dovoľ, nech príde moja sestra Támar a upečie mi pred očami dva srdcovité bochníky, aby som si vzal chlieb z jej ruky ako chorý.“
7 Dávid teda poslal k Támar do domu a povedal: „Choď, prosím, do domu svojho brata Amnóna a urob mu chlieb útechy.“
8 Támar teda šla do domu svojho brata Amnóna,+ kým ležal. Potom vzala múčne cesto a umiesila ho a pred jeho očami urobila bochníky a upiekla srdcovité bochníky.
9 Nakoniec vzala hlbokú panvicu a vyliala ju pred ním, ale Amnón odmietal jesť a hovoril: „Nech odíde odo mňa každý!“+ Nato odišiel každý od neho.
10 Teraz povedal Amnón Támar: „Prines chlieb útechy do vnútornej miestnosti, aby som si ho vzal z tvojej ruky ako chorý.“ Támar teda vzala srdcovité bochníky, ktoré urobila, a priniesla ich svojmu bratovi Amnónovi do vnútornej miestnosti.
11 Keď sa k nemu priblížila, aby jedol, náhle ju chytil+ a povedal jej: „Poď, ľahni+ si so mnou, moja sestra.“+
12 Povedala mu však: „Nie, brat môj! Neponižuj+ ma, lebo v Izraeli nie je zvykom robiť to tak.+ Nerob to potupné bláznovstvo+.
13 A ja – kam nechám ísť svoju pohanu? A ty – ty sa staneš podobný jednému z nerozumných mužov v Izraeli. A teraz hovor kráľovi, prosím; veď ti ma neodoprie.“
14 A neprivolil počúvať jej hlas, ale ju premohol silou a ponížil+ ju a ležal s ňou.+
15 A Amnón ju začal nenávidieť veľkou nenávisťou, lebo nenávisť, ktorou ju nenávidel, bola väčšia ako láska, ktorou ju [predtým] miloval, takže jej Amnón povedal: „Vstaň, choď preč!“
16 Na to mu povedala: „Nie, brat môj, lebo toto zlo, že ma posielaš preč, je väčšie ako to druhé, ktoré si mi urobil!“ A neprivolil ju počúvať.
17 A tak zavolal svojho slúžiaceho, ktorý ho obsluhoval, a povedal: „Pošli, prosím, tú osobu odo mňa preč, von, a zamkni za ňou dvere.“
18 (A mala na sebe pruhované+ rúcho; tak si totiž obvykle obliekali kráľovské dcéry, panny, plášte bez rukávov.) Jeho posluhovateľ ju teda vyviedol až von a zamkol za ňou dvere.
19 Vtedy si Támar nasypala na hlavu popol+ a roztrhla si pruhované rúcho, ktoré mala na sebe; a držala si ruky na hlave+ a kráčala preč, a ako kráčala, kričala.
20 Jej brat Abšalóm+ jej teda povedal: „To s tebou bol tvoj brat Amnón+? A teraz mlč, sestra moja. Je tvoj brat.+ Nezameriavaj na tú vec svoje srdce.“ A Támar začala bývať v dome svojho brata Abšalóma, keďže bola vyňatá zo spoločenstva [s inými].
21 A kráľ Dávid počul o všetkých tých veciach+ a veľmi sa rozhneval.+
22 A Abšalóm nehovoril s Amnónom ani zlé, ani dobré; Abšalóm totiž Amnóna nenávidel+ pre to, že ponížil jeho sestru Támar.
23 A po plných dvoch rokoch sa stalo, že Abšalóm mal strihačov oviec+ v Baal-chácore, ktorý je blízko Efraima+; a Abšalóm šiel, aby pozval všetkých kráľových synov.+
24 Abšalóm teda vošiel ku kráľovi a povedal: „Hľa, tvoj sluha má strihačov oviec! Nech, prosím, ide kráľ a tiež jeho sluhovia s tvojím sluhom.“
25 Ale kráľ povedal Abšalómovi: „Nie, syn môj! Nechoďme, prosím, všetci, aby sme ti neboli bremenom.“ Hoci naňho stále naliehal+, nebol ochotný ísť, ale požehnal+ ho.
26 Nakoniec povedal Abšalóm: „Keď nie [ty], nech ide, prosím, s nami môj brat Amnón.“+ A tak mu kráľ povedal: „Prečo by mal ísť s tebou?“
27 A Abšalóm začal naňho naliehať+, takže poslal s ním Amnóna a všetkých kráľových synov.
28 Potom Abšalóm prikázal svojim slúžiacim a povedal: „Viďte, prosím, že hneď ako sa Amnónovo srdce veselo naladí vínom+ a ja vám poviem: ‚Zrazte Amnóna!‘, vtedy ho usmrtíte. Nebojte sa.+ Či som vám [to] sám neprikázal? Buďte silní a dokážte, že ste udatní muži.“
29 A Abšalómovi slúžiaci potom urobili Amnónovi tak, ako prikázal Abšalóm;+ a všetci ostatní kráľovi synovia začali vstávať a každý nasadol na svoju mulicu a dal sa na útek.
30 A stalo sa, že kým boli na ceste, prišla Dávidovi správa, ktorá znela: „Abšalóm zrazil všetkých kráľových synov, a nezostal z nich ani jeden.“
31 Na to vstal kráľ a roztrhol si šaty+ a ľahol si na zem,+ a vedľa stáli všetci jeho sluhovia s roztrhnutými odevmi+.
32 Jonadáb+, syn Dávidovho brata Šimaha+, však odpovedal a riekol: „Nech si môj pán nemyslí, že usmrtili všetkých mladých mužov, kráľových synov; zomrel totiž iba Amnón,+ pretože sa to stalo na Abšalómovo nariadenie ako niečo ustanovené odo dňa,+ keď ponížil+ jeho sestru Támar.+
33 A teraz nech si môj pán, kráľ, neberie k srdcu slovo, ktoré hovorí: ‚Zomreli všetci kráľovi synovia‘; ale zomrel jedine Amnón.“
34 Zatiaľ Abšalóm utiekol.+ Neskôr mladý muž, strážca+, zodvihol oči a videl, a hľa, z cesty za ním, pri úbočí vrchu, prichádzalo mnoho ľudí.
35 A tak povedal Jonadáb+ kráľovi: „Pozri, prišli kráľovi synovia. Stalo sa to v súlade so slovom tvojho sluhu.“+
36 A stalo sa, že sotva to dohovoril, tu vošli sami kráľovi synovia a začali dvíhať hlas a plakať; a dokonca aj kráľ a všetci jeho sluhovia plakali veľmi veľkým plačom.
37 Abšalóm sa ponáhľal, aby šiel ku gešúrskemu+ kráľovi Talmaimu+, Ammihudovmu synovi. A [Dávid] ďalej smútil+ nad svojím synom po všetky dni.
38 Abšalóm, ten utiekol a dostal sa do Gešúra+; a tam bol tri roky.
39 Nakoniec zatúžila Dávidova duša vyjsť k Abšalómovi; lebo sa utešil nad Amnónom, pretože bol mŕtvy.
