2. Samuelova 15:1–37
15 A stalo sa po tomto, že si dal Abšalóm urobiť dvojkolesový voz s koňmi a päťdesiat mužov behalo pred ním.+
2 A Abšalóm vstal zavčasu+ a stával po boku cesty k bráne.+ A keď mal akýkoľvek muž právny prípad, ktorý mal prísť na súd ku kráľovi,+ stalo sa, že ho Abšalóm zavolal a povedal: „Z akého si mesta?“, a on riekol: „Tvoj sluha je z jedného z izraelských kmeňov.“
3 Potom mu Abšalóm hovoril: „Vidíš, tvoje záležitosti sú dobré a priame; ale nie je nikto zo strany kráľa, kto by ťa vypočul.“+
4 A Abšalóm hovoril ďalej: „Keby som tak bol vymenovaný za sudcu v krajine,+ aby mohol prísť ku mne každý, kto má právny prípad alebo súd! Tak by som mu vykonal podľa práva.“+
5 Stávalo sa tiež, že keď sa priblížil nejaký muž, aby sa mu poklonil, vystrel ruku a chytil ho+ a pobozkal ho.
6 A Abšalóm to tak stále robil všetkým Izraelčanom, ktorí prichádzali pre súd ku kráľovi; a Abšalóm stále kradol srdcia izraelských mužov.+
7 A na konci štyridsiatich rokov sa stalo, že Abšalóm povedal kráľovi: „Prosím, nechaj ma ísť splniť v Hebrone+ sľub, ktorý som slávnostne sľúbil Jehovovi.+
8 Tvoj sluha totiž urobil slávnostný sľub,+ keď som býval v Gešúre+ v Sýrii, a riekol som: ‚Ak ma Jehova skutočne privedie späť do Jeruzalema, preukážem tiež Jehovovi službu.‘“+
9 Kráľ mu teda povedal: „Choď v pokoji.“+ A tak vstal a šiel do Hebrona.
10 Abšalóm teraz rozposlal vyzvedačov+ po všetkých izraelských kmeňoch a povedal: „Keď počujete zvuk rohu, poviete: ‚Abšalóm sa stal kráľom+ v Hebrone+!‘“
11 A s Abšalómom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli povolaní, a šli bez podozrenia+ a nevedeli vôbec nič.
12 Ďalej, keď predkladal obete, poslal Abšalóm po Dávidovho radcu+ Achitofela+ Gilonského+ z jeho mesta Gilo+. A sprisahanie+ silnelo, a ľud pri Abšalómovi stále narastal čo do počtu.+
13 Časom prišiel k Dávidovi donášač a povedal: „Srdce+ izraelských mužov je za Abšalómom.“
14 Dávid hneď povedal všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: „Vstaňte, a utečme,+ lebo nebude pre nás úniku pred Abšalómom! Choďte rýchlo, aby sa nepoponáhľal a naozaj nás nedostihol a nepriviedol na nás to, čo je zlé, a neudrel mesto ostrím meča!“+
15 Na to povedali kráľovi sluhovia kráľovi: „Podľa všetkého, čo môj pán, kráľ, vyvolí, tu sú tvoji sluhovia.“+
16 Kráľ teda vyšiel s celou svojou domácnosťou v pätách,+ a kráľ ponechal desať žien, konkubín,+ starať sa o dom.
17 A kráľ pokračoval v ceste von so všetkým ľudom v pätách; a zastavili sa pri Bet-mercháku.
18 A všetci jeho sluhovia prechádzali po jeho boku; a všetci Keréťania a všetci Peléťania+ a všetci Gitťania+, šesťsto mužov, ktorí ho nasledovali z Gátu+, prechádzali pred kráľovou tvárou.
19 Potom riekol kráľ Ittaimu+ Gitťanskému: „Prečo by si mal chodiť s nami i ty? Vráť sa+ a bývaj s kráľom; veď si cudzinec a okrem toho si vyhnanec zo svojho miesta.
20 Včera si prišiel, a dnes ťa budem nútiť, aby si putoval+ s nami, aby si šiel, keď idem, kamkoľvek idem? Vráť sa a vezmi svojich bratov so sebou späť, [a kiež ti Jehova prejaví] milujúcu láskavosť+ a dôveryhodnosť!“+
21 Ale Ittai odpovedal kráľovi a riekol: „Akože žije Jehova a akože žije môj pán, kráľ,+ na mieste, kde bude môj pán, kráľ, či pri smrti alebo pri živote, tam bude tvoj sluha!“+
22 Na to povedal Dávid Ittaimu+: „Choď a prejdi.“ Ittai Gitťanský teda prešiel a tiež všetci jeho muži a všetci maličkí, ktorí boli s ním.
23 A všetok ľud krajiny plakal silným hlasom+ a všetok ľud prechádzal, a kráľ stál v údolí bystriny Kidron+, a všetok ľud prechádzal na otvorenú cestu do pustatiny.
24 A boli tu tiež Cádok+ a s ním všetci Léviti+ nesúci truhlu+ zmluvy [pravého] Boha;+ a potom postavili truhlu [pravého] Boha u Abiatára+, kým neprešiel z mesta všetok ľud.
25 Ale kráľ povedal Cádokovi: „Vezmi truhlu+ [pravého] Boha späť do mesta.+ Ak nájdem v Jehovových očiach priazeň, istotne aj mňa privedie späť a nechá ma, aby som ju videl i miesto jej bývania.+
26 Ale keby mal povedať takto: ‚Nenašiel som v tebe potešenie‘, tu som, nech mi učiní, ako je dobré v jeho očiach.“+
27 A kráľ ďalej povedal kňazovi Cádokovi: „Si vidiaci+, však? Vráť sa predsa do mesta v pokoji a tiež tvoj syn Achimaac a Abiatárov syn Jonatán+, vaši dvaja synovia, s vami.
28 Vidíš, zotrvávam pri brode pustatiny, kým nepríde od vás slovo, aby ma informovalo.“+
29 Cádok a Abiatár teda vzali truhlu [pravého] Boha späť do Jeruzalema a bývali tam ďalej.
30 A Dávid vychádzal výstupom Olív+ a ako vychádzal, plakal s prikrytou hlavou;+ a kráčal bosý a všetok ľud, ktorý bol s ním, každý si prikryl hlavu, a vychádzali s plačom, keď vychádzali.+
31 A Dávidovi prišla správa, hovoriaca: „Sám Achitofel je medzi tými, čo sa sprisahali+ s Abšalómom+.“ Na to povedal Dávid:+ „Obráť, prosím, Jehova,+ Achitofelovu radu na bláznovstvo!“+
32 A keď prišiel Dávid na vrchol, kde sa ľudia klaniavali Bohu, stalo sa, že sa tu s ním stretol Chušai+ Arechitský+ s roztrhnutým rúchom a hlinou na hlave.+
33 Dávid mu však povedal: „Keby si naozaj prešiel so mnou, tak by si sa mi istotne stal nákladom.+
34 Ale ak sa vrátiš do mesta a skutočne povieš Abšalómovi: ‚Som tvoj sluha, kráľu. Bol som sluhom tvojho otca, áno ja, v tom čase, ale som tvojím sluhom‘,+ tak pre mňa zmaríš+ Achitofelovu radu.
35 Či nie sú tam s tebou kňazi Cádok a Abiatár?+ A stane sa, že čokoľvek by si počul z kráľovho domu, máš [to] povedať kňazom Cádokovi a Abiatárovi.+
36 Hľa, sú pri nich ich dvaja synovia, Achimaac+, ktorý patrí Cádokovi, a Jonatán+, ktorý patrí Abiatárovi; a ich prostredníctvom mi budete posielať všetko, čo by ste počuli.“
37 Dávidov druh Chušai+ teda prišiel do mesta. A Abšalóm+, ten prišiel do Jeruzalema.
