2. Samuelova 16:1–23
16 Keď prešiel Dávid kúsok za vrchol,+ šiel mu v ústrety Mefibóšetov+ slúžiaci Ciba+ s párom osedlaných oslov+ a na nich dvesto bochníkov chleba+ a sto koláčov hrozienok+ a sto nákladov letného ovocia+ a veľký krčah vína.+
2 Potom povedal kráľ Cibovi: „Čo znamenajú tie veci od teba?“+ Na to Ciba riekol: „Tie osly sú pre kráľovu domácnosť, aby mohla jazdiť, a chlieb a náklad letného ovocia sú pre mladých mužov+ na jedenie a víno na pitie pre unaveného+ v pustatine+.“
3 Kráľ teraz povedal: „A kde je syn tvojho pána?“+ Na to povedal Ciba kráľovi: „Býva tam, v Jeruzaleme; povedal totiž: ‚Dnes mi izraelský dom vráti kráľovské panstvo môjho otca.‘“+
4 Kráľ teda povedal Cibovi: „Hľa, všetko, čo patrí Mefibóšetovi, je tvoje.“+ Ciba na to povedal: „Ja sa klaniam+. Nech nájdem priazeň v tvojich očiach, môj pán, kráľ.“
5 A kráľ Dávid prišiel až po Bachúrim+, a hľa, vychádzal odtiaľ muž z rodiny Saulovho domu a volal sa Šimei+, Gerov syn; vychádzal, a ako vychádzal, zvolával zlo.+
6 A začal hádzať kamene po Dávidovi a po všetkých sluhoch kráľa Dávida; a všetok ľud a všetci mocní muži boli napravo a naľavo od neho.
7 A toto hovoril Šimei, keď zvolával zlo: „Zmizni, zmizni, ty muž s vinou krvi+ a naničhodník!+
8 Jehova priviedol na teba späť všetku vinu krvi za dom Saula, miesto ktorého si panoval ako kráľ; a Jehova dáva kraľovanie do ruky tvojho syna Abšalóma. A tu si v svojom nešťastí, lebo si muž s vinou krvi!“+
9 Nakoniec povedal Abišaj, syn Ceruje+, kráľovi: „Prečo má tento mŕtvy pes+ zvolávať zlo na môjho pána, kráľa?+ Nechaj ma, prosím, nech idem a odnímem mu hlavu.“+
10 Ale kráľ povedal: „Čo mám s vami spoločné,+ synovia Ceruje?+ Len ho nechaj zvolávať zlo,+ lebo sám Jehova mu povedal:+ ‚Zvolávaj na Dávida zlo!‘ Kto má teda hovoriť: ‚Prečo si tak konal?‘“+
11 A Dávid ďalej povedal Abišajovi a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj vlastný syn, ktorý vyšiel z môjho vnútra, hľadá moju dušu;+ a o čo viac teraz nejaký Benjaminec+! Nechajte ho, nech zvoláva zlo, veď mu tak povedal Jehova!
12 Azda Jehova uvidí svojím okom,+ a Jehova mi skutočne vráti dobrotu namiesto jeho zlorečenia tohto dňa.“+
13 A tak Dávid a jeho muži šli ďalej po ceste, zatiaľ čo Šimei kráčal po úbočí vrchu, a kráčal zároveň s ním, aby mohol zvolávať zlo;+ a stále hádzal kamene, kým bol zároveň s ním, a hádzal množstvo prachu.+
14 Nakoniec sa kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, unavili. A tak sa tam osviežili.+
15 Abšalóm a všetok ľud, izraelskí muži, vstúpili do Jeruzalema;+ a Achitofel+ bol s ním.
16 A stalo sa, že sotva Chušai+ Arechitský+, Dávidov druh,+ vošiel k Abšalómovi, Chušai povedal Abšalómovi: „Nech žije kráľ!+ Nech žije kráľ!“
17 Na čo povedal Abšalóm Chušaimu: „Tak toto je tá tvoja milujúca láskavosť voči tvojmu druhovi? Prečo si nešiel so svojím druhom+?“
18 A tak povedal Chušai Abšalómovi: „Nie; ale toho, koho si vyvolil Jehova a tiež tento ľud a všetci izraelskí muži, toho budem, a u neho budem bývať.
19 A po druhý raz [musím povedať]: Komu budem slúžiť? Či to nie je pred jeho synom? Ako som slúžil pred tvojím otcom, tak budem pred tebou.“+
20 Neskôr povedal Abšalóm Achitofelovi: „Muži, dajte vašu radu.+ Čo budeme robiť?“
21 Nato povedal Achitofel Abšalómovi: „Maj pomer s konkubínami svojho otca,+ ktoré tu nechal, aby sa starali o dom.+ A celý Izrael istotne bude počuť, že si sa urobil zapáchajúcim+ svojmu otcovi,+ a ruky+ všetkých, čo sú s tebou, sa určite posilnia.“
22 Postavili teda pre Abšalóma stan na streche+, a Abšalóm začal mať pomer s konkubínami svojho otca+ pred očami celého Izraela+.
23 A Achitofelova rada, ktorou radil v tých dňoch, bola akoby sa človek dopytoval slova [pravého] Boha. Taká bola každá Achitofelova+ rada+, ako Dávidovi, tak Abšalómovi.
