2. Samuelova 18:1–33
18 A Dávid sčítal ľud, ktorý bol s ním, a dosadil nad ním veliteľov tisícov a veliteľov stoviek.+
2 Ďalej poslal Dávid jednu tretinu+ ľudu pod rukou Joába+ a jednu tretinu pod rukou Joábovho brata+ Abišaja+, syna Ceruje, a jednu tretinu pod rukou Ittaiho+ Gitťanského. Potom povedal kráľ ľudu: „Aj ja s vami určite vyjdem.“
3 Ale ľud povedal: „Nevyjdeš,+ lebo keby sme azda utekali, nezamerali by srdce na nás;+ a keby nás polovica zomrela, nezamerali by srdce na nás, lebo ty máš cenu desaťtisícov z nás;+ a teraz by bolo lepšie, keby si nám slúžil [tým, že by si] poskytoval pomoc z mesta.“+
4 Kráľ im teda povedal: „Urobím, čokoľvek sa zdá dobré vo vašich očiach.“+ A kráľ stál po boku brány,+ a všetok ľud vychádzal po stovkách a po tisícoch.+
5 A kráľ ďalej prikázal Joábovi a Abišajovi a Ittaimu a povedal: „Zaobchádzajte kvôli mne s týmto mladým mužom, Abšalómom, jemne+.“ A všetok ľud počul, keď kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Abšalómovi.
6 A ľud pokračoval na ceste do poľa v ústrety Izraelu; a k bitke došlo v efraimskom+ lese.
7 Nakoniec tam bol izraelský+ ľud porazený pred Dávidovými sluhami,+ a v ten deň tam nastalo veľké zabíjanie, dvadsaťtisíc mužov.
8 A bitka sa tam rozšírila po celej krajine, ktorá bola v dohľade. Navyše, les pohltil viac ľudu, ako ich v ten deň pohltil meč.
9 Nakoniec sa Abšalóm ocitol pred Dávidovými sluhami. A Abšalóm jazdil na mulici, a mulica sa dostala pod husté haluze mohutného veľkého stromu, takže uviazol hlavou vo veľkom strome a bol vyzdvihnutý medzi nebesia a zem+, keď mulica, ktorá bola pod ním, šla ďalej.
10 Potom to videl istý muž a povedal Joábovi+ a riekol: „Hľa, videl som Abšalóma visieť na veľkom strome.“
11 A tak povedal Joáb mužovi, ktorý mu [to] hovoril: „A hľa, videl si to, a prečo si ho tam nezrazil na zem? Potom by bolo mojou povinnosťou dať ti desať kúskov striebra a opasok.“+
12 Ale muž povedal Joábovi: „Aj keby som odvážil v dlaniach tisíc kúskov striebra, nevystrel by som ruku proti kráľovmu synovi; veď kráľ prikázal pred našimi ušami tebe a Abišajovi a Ittaimu a povedal: ‚Dávajte pozor, ktokoľvek [ste], na toho mladého muža, na Abšalóma.‘+
13 Inak by som si bol počínal zradne proti jeho duši, a celá vec by sa neutajila pred kráľom,+ a sám by si sa postavil bokom.“
14 Joáb na to povedal: „Nech sa takto pred tebou nezdržiavam!“ A tak vzal do dlane tri násady [kopijí] a prerazil+ nimi Abšalómovo srdce, kým bol ešte živý v srdci veľkého stromu.+
15 Nato sa zišlo desať sluhov nosiacich Joábove zbrane a udreli Abšalóma, aby ho usmrtili.+
16 Teraz Joáb zatrúbil na rohu,+ aby sa ľud vrátil z naháňania Izraela; Joáb totiž zadržal ľud.
17 Nakoniec vzali Abšalóma a hodili ho v lese do veľkej priehlbne a navŕšili nad ním veľmi veľkú kopu kamenia.+ Izrael, tí všetci utekali, každý muž do svojho domu.
18 A Abšalóm, keď bol nažive, vzal a vztýčil si stĺp,+ ktorý je v Kráľovej nížine+, lebo povedal: „Nemám syna, aby zachoval pamiatku na moje meno.“+ Nazval teda stĺp svojím menom,+ a ten sa stále nazýva Abšalómov pomník až do tohto dňa.
19 A Cádokov syn Achimaac+, ten povedal: „Prosím, nechajte ma bežať a oznámiť kráľovi správu, lebo Jehova ho súdil [a oslobodil ho] z ruky jeho nepriateľov.“+
20 Ale Joáb mu povedal: „Nie si mužom pre správu v tento deň, a oznámiš správu v iný deň; ale v tento deň neoznámiš správu práve preto, že zomrel kráľov syn.“+
21 Potom povedal Joáb Kúšitovi:+ „Choď, povedz kráľovi, čo si videl.“ A tak sa Kúšita poklonil Joábovi a rozbehol sa.
22 Cádokov syn Achimaac teraz povedal Joábovi ešte raz: „Nech sa teraz stane, čo chce, prosím, nechaj ma tiež bežať za Kúšitom.“ Joáb však povedal: „Prečo musíš bežať sám, syn môj, keď sa [tu] pre teba nenachádza žiadna správa?“
23 [Napriek tomu povedal]: „Nech sa teraz stane, čo chce, nechaj ma bežať.“ Povedal mu teda: „Bež!“ A Achimaac sa rozbehol cestou Oblasti+ a časom prebehol okolo Kúšitu.
24 Dávid teraz sedel medzi dvoma bránami.+ Strážca+ medzitým vyšiel na strechu brány pri múre. Nakoniec zodvihol oči a videl, a hľa, bežal tam muž, sám.
25 Strážca teda zavolal a povedal kráľovi, na čo povedal kráľ: „Ak je sám, v jeho ústach je správa.“ A pribiehal stále bližšie.
26 Strážca teraz videl bežať iného muža. Preto zavolal strážca na strážcu brány a povedal: „Pozri, beží iný muž sám!“, na čo povedal kráľ: „Ten tiež nesie správu.“
27 A strážca povedal ďalej: „Vidím, že beh prvého je ako beh+ Cádokovho syna Achimaaca“+, na čo riekol kráľ: „To je dobrý muž,+ a má prichádzať s dobrou správou+.“
28 Nakoniec Achimaac zavolal a riekol kráľovi: „Je dobre!“ S tým sa poklonil kráľovi tvárou po zem. A ďalej povedal: „Nech je požehnaný+ Jehova, tvoj Boh, ktorý vydal+ mužov, ktorí zodvihli ruku proti môjmu pánovi, kráľovi!“
29 Kráľ však povedal: „Je dobre s mladým mužom Abšalómom?“ A tak Achimaac povedal: „Videl som veľký rozruch v čase, keď Joáb posielal kráľovho sluhu a tvojho sluhu, a nevedel som, čo to bolo.“+
30 Kráľ teda povedal: „Ustúp nabok, postav sa tu.“ Ustúpil teda nabok a zostal stáť.
31 A tu vchádzal Kúšita+, a Kúšita začal hovoriť: „Nech môj pán, kráľ, prijme správu, lebo Jehova ťa dnes súdil [a oslobodil ťa] z ruky všetkých, ktorí povstali proti tebe.“+
32 Ale kráľ povedal Kúšitovi: „Je dobre s mladým mužom Abšalómom?“ A tak Kúšita povedal: „Kiež sa nepriatelia môjho pána, kráľa, a všetci, ktorí proti tebe povstali na zlé, stanú podobní tomu mladému mužovi!“+
33 Vtedy sa kráľ znepokojil a vyšiel do podkrovnej izby+ nad priechodom brány a dal sa do plaču; a tak hovoril, ako kráčal: „Môj syn Abšalóm, môj syn, môj syn+ Abšalóm! Keby som tak bol ja zomrel miesto teba, Abšalóm, môj syn, môj syn!“+
