2. Samuelova 21:1–22
21 A za Dávidových dní nastal po tri roky, rok čo rok, hlad;+ a Dávid sa poradil s Jehovovou tvárou. Vtedy povedal Jehova: „Na Saulovi a jeho dome je vina krvi, lebo usmrtil Gibeončanov.“+
2 Kráľ teda zavolal Gibeončanov+ a hovoril im. (Mimochodom, Gibeončania neboli zo synov Izraela, ale zo zvyšku Amorejčanov+; a synovia Izraela im prisahali,+ ale Saul sa ich snažil zraziť vo svojej žiarlivosti+ za izraelských a judských synov.+)
3 A Dávid povedal ďalej Gibeončanom: „Čo vám urobím a čím dosiahnem zmierenie,+ aby ste istotne žehnali Jehovovo dedičstvo+?“
4 A Gibeončania mu vtedy povedali: „V súvislosti so Saulom a jeho domácnosťou to pre nás nie je vec striebra alebo zlata+, ani nám nepatrí, aby sme usmrtili v Izraeli nejakého muža.“ A tak riekol: „Urobím pre vás, čokoľvek poviete.“
5 Teda riekli kráľovi: „Ten muž, ktorý nás hubil+ a ktorý úkladne plánoval,+ že nás vyhladí, aby sme nezostali na nijakom izraelskom území –
6 nech nám dajú sedem mužov z jeho synov,+ a vystavíme+ ich pred Jehovom v Gibei+ Saula, Jehovovho vyvoleného.“+ Kráľ teda riekol: „Sám ich dám.“
7 Kráľ však pociťoval súcit s Mefibóšetom+, synom Saulovho syna Jonatána, pre Jehovovu prísahu+, ktorá bola medzi nimi, medzi Dávidom a Saulovým synom Jonatánom.
8 Kráľ teda vzal dvoch synov Aiahovej dcéry Ricpy+, ktorých porodila Saulovi, Armoniho a Mefibóšeta, a päť synov Saulovej dcéry Míchal+, ktorých porodila Adrielovi+, synovi Barzillaiho Mecholatského.
9 Potom ich vydal do ruky Gibeončanov a tí ich vystavili na vrchu pred Jehovom,+ takže ich spolu padlo tých sedem; a boli usmrtení v prvých dňoch žatvy, na začiatku jačmennej žatvy.+
10 Aiahova+ dcéra Ricpa však vzala vrecovinu+ a prestrela si ju na skale, od začiatku žatvy, až kým sa po nich neliala voda z nebies;+ a nedovolila, aby na nich počas dňa odpočívalo nebeské vtáctvo+, ani divé poľné zvieratá+ v noci.
11 Nakoniec oznámili Dávidovi,+ čo urobila Saulova konkubína Ricpa, Aiahova dcéra.
12 Dávid teda šiel a vzal Saulove kosti+ a kosti jeho syna Jonatána od majiteľov pôdy z Jabeš-gileádu,+ ktorí ich ukradli z verejného priestranstva v Bet-šane+, kde ich Filištínci obesili+ v deň, keď Filištínci zrazili Saula na Gilboe.+
13 A potom odtiaľ priniesol Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatána; navyše pozbieral kosti mužov, ktorí boli vystavení.+
14 Potom pochovali kosti Saula a jeho syna Jonatána v benjaminskej krajine v Cele+, na pohrebisku jeho otca Kiša+, aby urobili všetko, čo prikázal kráľ. A tak sa potom nechal Boh uprosiť pre krajinu.+
15 A Filištínci+ opäť začali s Izraelom vojnu. Dávid a s ním jeho sluhovia zišli a bojovali s Filištíncami; a Dávid sa unavil.
16 A Jišbi-benób, ktorý bol medzi tými, čo sa narodili z Refaima+, ktorého kopija+ vážila tristo šeklov medi a ktorý bol opásaný novým mečom, si zmyslel, že zrazí Dávida.
17 Abišaj+, syn Ceruje, mu okamžite prišiel na pomoc+ a Filištínca zrazil a usmrtil. V tom čase prisahali Dávidovi jeho muži a povedali: „Už s nami nepôjdeš do boja,+ aby si nezhasil+ lampu+ Izraela!“
18 A potom sa stalo, že vojna s Filištíncami vypukla ešte raz pri Gobe. Vtedy Sibbechai+ Chúšatský+ zrazil Safa, ktorý bol medzi tými, čo sa narodili z Refaima+.
19 A vojna s Filištíncami pri Gobe vypukla ešte raz, a Elchanán,+ syn Járe-oregima Betlehemského, zrazil Gitťanského Goliáta, ktorého násada kopije bola ako vratidlo tkáčov.+
20 A vojna vypukla ešte raz pri Gáte,+ keď tam bol muž mimoriadne veľký, so šiestimi prstami na každej ruke a šiestimi prstami na každej nohe, celkom s dvadsiatimi štyrmi; a tiež on sa narodil Refaimovi+.
21 A stále podpichoval+ Izrael. Nakoniec ho zrazil Jonatán+, syn Dávidovho brata Šimeiho+.
22 Tí štyria sa narodili Refaimovi v Gáte;+ a padli rukou Dávidovou a rukou jeho sluhov.+
