3. Mojžišova 24:1–23
24 A Jehova hovoril ďalej Mojžišovi a povedal:
2 „Prikáž synom Izraela, aby ti zaobstarali čistý vytlčený olivový olej pre svietidlo,+ aby bola lampa neustále rozsvietená.+
3 Áron ju má pred Jehovom stále upravovať z vonkajšej strany opony Svedectva v stane stretnutia od večera do rána. Je to ustanovenie na neurčitý čas počas vašich pokolení.
4 Má pred Jehovom stále+ upravovať lampy+ na svietniku+ z rýdzeho zlata.
5 A vezmeš jemnú múku a upečieš z nej dvanásť prstencovitých chlebov. Na každý prstencovitý chlieb treba dve desatiny efy.
6 A položíš ich do dvoch vrstiev, šesť do jednej vrstvy,+ na stôl z rýdzeho zlata pred Jehovom.+
7 A na každú vrstvu dáš čistú vonnú živicu, a to bude slúžiť ako chlieb na pripomienku+, obeť ohňom Jehovovi.
8 Jeden sabatný deň za druhým to má ustavične upravovať pred Jehovom.+ Je to zmluva na neurčitý čas so synmi Izraela.
9 A patrí to Áronovi a jeho synom+ a budú to jesť na svätom mieste,+ lebo to je pre neho niečo najsvätejšie z Jehovových obetí ohňom, ako predpis na neurčitý čas.“
10 Tu syn jednej izraelskej ženy, ktorý však bol synom Egypťana,+ vyšiel medzi synov Izraela, a syn tej Izraelčanky a nejaký izraelský muž začali v tábore spolu zápasiť+.
11 A syn tej izraelskej ženy začal potupovať Meno+ a zvolávať naň zlo.+ Preto ho priviedli k Mojžišovi.+ Jeho matka sa volala Šelomit, Dibriho dcéra z kmeňa Dána.
12 Potom ho dali do väzby,+ kým nedostanú jasné vyhlásenie podľa Jehovovho výroku.+
13 A Jehova hovoril Mojžišovi a povedal:
14 „Toho, kto zvoláva zlo, vyveď von z tábora;+ a všetci, čo ho počuli, mu položia ruky+ na hlavu a celé zhromaždenie ho ukameňuje.+
15 A máš hovoriť synom Izraela a povedať: ‚V prípade, že nejaký muž zvoláva zlo na svojho Boha, bude sa za svoj hriech zodpovedať.
16 Preto kto potupuje Jehovovo meno, ten má byť celkom istotne usmrtený.+ Celé zhromaždenie ho má istotne ukameňovať. Cudzí usadlík rovnako ako domáci má byť usmrtený pre potupovanie toho Mena.+
17 A ak muž smrteľne udrie nejakú ľudskú dušu, má byť istotne usmrtený.+
18 A ten, kto smrteľne udrie dušu domáceho zvieraťa, má dať za ňu náhradu, dušu za dušu.+
19 A ak by muž spôsobil svojmu spoločníkovi ujmu, potom práve to, čo urobil on, má sa udiať jemu.+
20 Zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub, ujma toho istého druhu, ktorú azda spôsobil tomu človeku, sa má spôsobiť jemu.+
21 A ten, kto smrteľne udrie zviera,+ má dať zaň náhradu+, ale kto smrteľne udrie človeka, má byť usmrtený.+
22 Má pre vás platiť rovnaké sudcovské rozhodnutie. Cudzí usadlík má byť to isté, čo domáci,+ lebo ja som Jehova, váš Boh.‘“+
23 Potom hovoril Mojžiš synom Izraela, a toho, kto zvolával zlo, vyviedli von z tábora a ukameňovali ho.+ Tak urobili synovia Izraela práve to, čo prikázal Jehova Mojžišovi.
