4. Mojžišova 11:1–35
11 Teraz sa ľud stal ako ľudia, ktorí majú dôvod sťažovať sa na niečo zlé do uší Jehovu.+ Keď to počul Jehova, vtedy sa rozpálil jeho hnev a začal proti nim planúť Jehovov oheň a stravovať niektorých na najvzdialenejšom konci tábora.+
2 Keď začal ľud kričať k Mojžišovi, vtedy vzniesol k Jehovovi pokornú prosbu+ a oheň pohasol.
3 A meno toho miesta nazvali Tabera,+ lebo proti nim vzplanul Jehovov oheň.
4 A zmiešaný zástup+, ktorý bol v ich strede, prejavil sebeckú túžbu,+ aj synovia Izraela sa znovu rozplakali a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?+
5 Ako si len spomíname na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte,+ na uhorky a vodové melóny a pór a cibuľu a cesnak!
6 Ale teraz je naša duša vysušená. Pred očami nemáme vôbec nič, iba tú mannu.“+
7 Mimochodom bola manna+ ako semeno koriandru+ a jej vzhľad sa podobal vzhľadu živice bdellium+.
8 Ľud sa rozložil a zbieral ju+ a mlel ju v ručných mlynčekoch alebo ju drvil v mažiari a varil ju v hrncoch na varenie+ alebo robil z nej okrúhle chleby, a jej chuť bola ako chuť naolejovaného sladkého chleba.+
9 A keď sa v noci znášala na tábor rosa, manna sa znášala na ňu.+
10 A Mojžiš počul, ako ľud plače v svojich rodinách, každý muž pri vchode do svojho stanu. A začal sa veľmi rozpaľovať Jehovov hnev+ a v Mojžišových očiach to bolo zlé.+
11 Vtedy povedal Mojžiš Jehovovi: „Prečo si spôsobil svojmu sluhovi zlo a prečo som nenašiel priazeň v tvojich očiach, keď si na mňa naložil náklad všetkého tohto ľudu?+
12 Či som počal všetok tento ľud ja? Či som ho ja porodil, takže by si mi povedal: ‚Nes ich v náručí,+ ako nosí ošetrovateľ dojčatá‘,+ na pôdu, o ktorej si prisahal ich predkom?+
13 Odkiaľ mám mať mäso a dať [ho] všetkému tomuto ľudu? Veď predo mnou plačú a hovoria: ‚Daj nám mäso a daj sa nám najesť!‘
14 Ja, ja sám nie som schopný niesť všetok tento ľud, pretože je pre mňa príliš ťažký.+
15 Ak mi teda robíš takto, prosím, zabi ma celkom,+ ak som v tvojich očiach našiel priazeň, a nenechávaj ma pozerať sa na moje nešťastie.“
16 Jehova na to povedal Mojžišovi: „Zhromaždi mi sedemdesiat mužov z izraelských starších mužov,+ o ktorých ty vieš, že sú staršími mužmi ľudu a ich úradníkmi,+ a vezmeš ich k stanu stretnutia a postavia sa tam s tebou.
17 A budem musieť zostúpiť+ a hovoriť tam s tebou;+ a budem musieť odňať niečo z ducha+, ktorý je na tebe a položiť ho na nich a budú ti musieť pomáhať niesť náklad ľudu, aby si ho neniesol iba ty sám.+
18 A ľudu máš povedať: ‚Posväťte sa na zajtra,+ keďže istotne budete jesť mäso, pretože ste plakali Jehovovi do uší+ a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso? Lebo v Egypte nám bolo dobre.“+ A Jehova vám dá istotne mäso a skutočne budete jesť.+
19 Budete jesť, nie jeden deň, ani dva dni, ani päť dní, ani desať dní, ani dvadsať dní,
20 ale až do mesiaca dní, až vám to bude vychádzať nosom a zhnusí sa vám to,+ pretože ste zavrhli Jehovu, ktorý je vo vašom strede, a plakali ste pred ním a hovorili: „Prečo sme vyšli z Egypta?“‘“+
21 Potom povedal Mojžiš: „Ľudu, uprostred ktorého som, je šesťstotisíc peších mužov+, a predsa ty – ty si povedal: ‚Dám im mäso a istotne budú jesť za mesiac dní‘!
22 Budú pre nich zabité stáda drobného dobytka a stáda dobytka, aby to stačilo pre nich?+ Alebo sa pochytajú pre nich všetky ryby z mora, aby to stačilo pre nich?“
23 A tak povedal Jehova Mojžišovi: „Či sa azda skrátila Jehovova ruka?+ Teraz uvidíš, či sa ti stane, čo hovorím, alebo nie.“+
24 Potom vyšiel Mojžiš a hovoril ľudu Jehovove slová. A zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších mužov ľudu a rozostavil ich okolo stanu.+
25 Potom zostúpil Jehova v oblaku+ a hovoril s ním+ a odňal niečo z ducha,+ ktorý bol na ňom, a vložil ho na každého zo sedemdesiatich starších mužov. A ihneď ako sa na nich usadil duch, stalo sa, že si potom počínali ako proroci; ale viac to už nerobili.+
26 A dvaja z mužov zostali v tábore. Jeden sa volal Eldád a druhý sa volal Medád. A duch sa začal na nich usadzovať, keďže boli medzi zapísanými, ale nevyšli k stanu. Počínali si preto ako proroci v tábore.
27 A jeden mládenec sa rozbehol a oznámil Mojžišovi. Povedal: „Eldád a Medád si počínajú v tábore ako proroci!“
28 Nato odpovedal Jozua, syn Nunov, Mojžišov sluha+ od svojej mladej mužnosti, a povedal: „Môj pane, Mojžiš, zadrž ich!“+
29 Mojžiš mu však povedal: „Si azda kvôli mne žiarlivý? Nie, želám si, aby všetci z Jehovovho ľudu boli proroci, lebo by vložil na nich Jehova svojho ducha!“+
30 Neskôr sa odobral Mojžiš do tábora, on a izraelskí starší muži.
31 A prišiel vietor+ od Jehovu a priháňal od mora prepelice+ a nechal ich padať nad táborom asi na deň cesty sem a asi na deň cesty tam, všade dookola tábora, a asi dva lakte nad povrch zeme.
32 Vtedy ľud celý ten deň a celú tú noc a celý ďalší deň zdvíhal a stále zbieral prepelice. Ten, kto zobral najmenej, nahromadil desať chomerov,+ a rozprestierali si ich doširoka všade okolo tábora.
33 Ešte mali mäso medzi zubami,+ skôr ako ho mohli rozžuvať, keď proti ľudu vzplanul Jehovov hnev+ a Jehova začal ľud udierať veľmi veľkým zabíjaním.+
34 Meno toho miesta nazvali Kibrót-hattaava+, lebo tam pochovali ľudí, ktorí prejavili sebeckú žiadostivosť.+
35 Z Kibrót-hattaavy odtiahol ľud k Chacerotu a v Chacerote zostali.+
