4. Mojžišova 12:1–16

12  A Mirjam a Áron začali hovoriť proti Mojžišovi kvôli kušitskej manželke, ktorú si vzal, lebo si vzal kušitskú ženu.+  A stále hovorili: „Hovoril Jehova iba skrze samotného Mojžiša? Či nehovoril aj skrze nás?“+ A Jehova počúval.+  A muž Mojžiš bol ďaleko najmiernejší+ zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu.  Vtedy náhle povedal Jehova Mojžišovi a Áronovi a Mirjam: „Vyjdite vy traja k stanu stretnutia.“ Tí traja teda vyšli.  Potom zostúpil Jehova v oblakovom stĺpe+ a zastal pri vchode do stanu a zavolal Árona a Mirjam. A tak obaja vyšli.  A povedal ďalej: „Počujte moje slová, prosím. Keby bol nejaký váš prorok pre Jehovu, dal by som sa mu poznať vo videní+. Hovoril by som k nemu vo sne+.  Nie tak môj sluha Mojžiš!+ Je mu zverený celý môj dom.+  Hovorím k nemu od úst k ústam,+ tak mu ukazujúc, a nie v hádankách;+ a vidí Jehovov vzhľad.+ Prečo ste sa teda nebáli hovoriť proti môjmu sluhovi, proti Mojžišovi?“+  A rozpálil sa proti nim Jehovov hnev a on odišiel. 10  A oblak sa odvrátil z [miesta] nad stanom, a hľa, Mirjam bola postihnutá malomocenstvom, biela ako sneh.+ Potom sa Áron obrátil k Mirjam a hľa, bola postihnutá malomocenstvom.+ 11  Áron ihneď povedal Mojžišovi: „Prepáč mi, môj pane! Nepripisuj nám, prosím, tento hriech, v ktorom sme si počínali pochabo a ktorého sme sa dopustili!+ 12  Prosím, nech ona nezostáva ako niekto mŕtvy,+ ktorého mäso je v čase, keď vychádza z lona svojej matky, napoly pohltené!“ 13  A Mojžiš začal kričať k Jehovovi a hovoril: „Ó, Bože, prosím! Prosím, uzdrav ju!“+ 14  Vtedy povedal Jehova Mojžišovi: „Keby jej napľul+ otec priamo do tváre, či by nebola pokorená sedem dní? Nech je sedem dní v karanténe+ mimo tábora+ a potom nech je [opäť] prijatá.“+ 15  Mirjam bola teda sedem dní v karanténe mimo tábora+ a ľud neodtiahol, kým nebola Mirjam [opäť] prijatá. 16  A potom ľud odtiahol od Chacerotu+ a utáboril sa v pustatine Páran+.

Poznámky pod čiarou