4. Mojžišova 22:1–41
22 Potom odtiahli synovia Izraela a utáborili sa na moábskych+ púšťových rovinách na druhej strane Jordána od Jericha.
2 A Balak+, syn Cipporov, uvidel všetko, čo urobil Izrael Amorejčanom.
3 A Moáb sa veľmi naľakal ľudu, lebo ich bolo mnoho; a Moáb pocítil zo synov Izraela chorobný des.+
4 A Moáb povedal madianskym starším mužom:+ „Teraz tento zbor zlíže celé naše okolie, ako býk zlíže zelený porast z poľa.“
A Balak+, Cipporov syn, bol v tom čase moábskym kráľom.
5 Poslal teraz poslov k Balaamovi,+ synovi Beorovmu, do Petoru,+ ktorý je pri Rieke+ krajiny synov jeho ľudu, aby ho zavolal a povedal: „Hľa, z Egypta vyšiel ľud. Hľa, pokryli krajinu kam až oko dohliadne+ a bývajú priamo predo mnou.
6 A teraz, prosím, príď; prekľaj+ mi tento ľud, lebo sú mocnejší ako ja. Azda budem schopný ich udrieť a azda ich vyženiem z krajiny; viem totiž dobre, že koho požehnáš, je požehnaný, a koho prekľaješ, je prekliaty.“+
7 Moábski starší muži a madianski starší muži teda cestovali so mzdou za veštenie+ v rukách a šli k Balaamovi+ a hovorili mu Balakove slová.
8 Povedal im: „Prenocujte tu dnes a istotne vám vrátim slovo, tak ako mi povie Jehova.“+ Moábske kniežatá teda zostali u Balaama.
9 Nato prišiel k Balaamovi Boh a povedal:+ „Kto sú tí muži u teba?“
10 Balaam teda povedal [pravému] Bohu: „Poslal ku mne Balak+, Cipporov syn, moábsky kráľ, a povedal:
11 ‚Hľa, ľud prichádzajúci z Egypta a pokrývajúci zem, kam až oko dohliadne.+ Príď teraz, prekľaj mi ich.+ Azda budem schopný proti nim bojovať a skutočne ich vyženiem.‘“
12 Ale Boh povedal Balaamovi: „Nepôjdeš s nimi. Neprekľaješ ten ľud,+ lebo sú požehnaní.“+
13 Potom ráno Balaam vstal a povedal Balakovým kniežatám: „Choďte do svojej krajiny, lebo Jehova ma odmietol pustiť s vami.“
14 Moábske kniežatá teda vstali a prišli k Balakovi a povedali: „Balaam odmietol prísť s nami.“+
15 Balak však zase poslal iné kniežatá, vo väčšom počte a ctihodnejšie ako predošlé.
16 Prišli zase k Balaamovi a povedali mu: „Tak povedal Balak, Cipporov syn: ‚Prosím, nedaj sa zdržiavať a príď ku mne.
17 Lebo ťa určite veľmi poctím+ a urobím všetko, čo mi povieš.+ Príď teda, prosím. Prekľaj mi ten ľud.‘“
18 Ale Balaam odpovedal a riekol Balakovým sluhom: „I keby mi mal dať Balak svoj dom plný striebra a zlata, nebol by som schopný prekročiť nariadenie Jehovu, svojho Boha, aby som urobil či už niečo malé alebo veľké.+
19 A teraz tu, prosím, zostaňte aj dnes v noci, aby som vedel, čo mi bude ďalej hovoriť Jehova.“+
20 Potom v noci prišiel Boh k Balaamovi a povedal mu: „Ak ťa tí muži prišli zavolať, vstaň, choď s nimi. Ale smieš hovoriť iba slovo, ktoré ti budem ja hovoriť.“+
21 Potom ráno vstal Balaam a osedlal svoju oslicu a šiel s moábskymi kniežatami.+
22 A vzplanul Boží hnev, lebo šiel; a Jehovov anjel sa postavil na cestu, aby mu odporoval.+ A on šiel na svojej oslici a boli s ním jeho dvaja sluhovia.
23 A oslica uvidela Jehovovho anjela stojaceho na ceste s vytaseným mečom v ruke;+ a oslica sa pokúsila odbočiť z cesty, aby zašla na pole, ale Balaam začal oslicu biť, aby ju obrátil na cestu.
24 A Jehovov anjel stál na úzkej ceste medzi vinicami, s kamenným múrom na jednej strane a kamenným múrom na druhej strane.
25 A oslica stále videla Jehovovho anjela a pritlačila sa k múru, a tak pritlačila Balaamovi k múru nohu; a zbil ju ešte viac.
26 A Jehovov anjel teraz opäť prešiel pomimo a postavil sa na úzkom mieste, kde nebolo kam odbočiť doprava ani doľava.
27 Keď oslica uvidela Jehovovho anjela, ľahla si teraz pod Balaamom, takže vzplanul Balaamov hnev+ a bil oslicu palicou.
28 Nakoniec Jehova otvoril oslici ústa+ a povedala Balaamovi: „Čo som ti urobila, že si ma toto už tretíkrát zbil?“+
29 Na to povedal Balaam oslici: „To preto, že si sa správala ku mne bezohľadne. Keby len bol v mojej ruke meč, už by som ťa teraz zabil!“+
30 Nato povedala oslica Balaamovi: „Či nie som azda tvoja oslica, na ktorej jazdíš celý život až do tohto dňa? Mala som niekedy vo zvyku takto sa správať?“+ Na to povedal: „Nie!“
31 A Jehova odkryl Balaamovi oči,+ takže videl Jehovovho anjela stojaceho na ceste s vytaseným mečom v ruke. Okamžite sa hlboko poklonil a vrhol sa tvárou na zem.
32 Potom mu povedal Jehovov anjel: „Prečo si trikrát zbil svoju oslicu? Hľa, ja – ja som vyšiel klásť odpor, lebo tvoja cesta bola úplne proti mojej vôli.+
33 A oslica ma uvidela a trikrát sa pokúsila predo mnou odbočiť.+ Predstav si, že by predo mnou neodbočila! Už by som ťa bol dávno zabil,+ ale ju by som bol zachoval nažive.“
34 Na to Balaam povedal Jehovovmu anjelovi: „Zhrešil som,+ pretože som nevedel, že na ceste stojíš ty, aby si sa stretol so mnou. Ale ak je to teraz v tvojich očiach zlé, nechaj ma odísť späť.“
35 Jehovov anjel však povedal Balaamovi: „Choď s tými mužmi;+ a nesmieš hovoriť nič, iba slovo, ktoré ti budem ja hovoriť.“+ A Balaam išiel ďalej s Balakovými kniežatami.
36 Keď sa dopočul Balak, že prišiel Balaam, ihneď mu vyšiel v ústrety k moábskemu mestu ležiacemu na brehu Arnónu, ktorý je na najvzdialenejšom konci územia.+
37 Potom povedal Balak Balaamovi: „Či som neposlal výslovne za tebou, aby som ťa zavolal? Prečo si neprišiel ku mne? Či nie som skutočne schopný ťa poctiť?“+
38 Na to povedal Balaam Balakovi: „Hľa, teraz som prišiel k tebe. Budem vôbec schopný niečo hovoriť?+ Slovo, ktoré mi vloží do úst Jehova, to budem hovoriť.“+
39 Balaam šiel teda s Balakom a prišli ku Kirjat-chucótu.
40 A Balak začal obetovať dobytok a ovce+ a nejaké poslal Balaamovi a kniežatám, ktoré boli s ním.
41 A ráno sa stalo, že Balak vzal Balaama a priviedol ho hore k Bámot-baalu+, aby odtiaľ videl všetok ľud.+
