4. Mojžišova 35:1–34
35 A Jehova hovoril ďalej Mojžišovi na moábskych púšťových rovinách pri Jordáne+ pri Jerichu a povedal:
2 „Daj synom Izraela príkaz, aby dali Lévitom mestá+ na bývanie z dedičstva svojho vlastníctva a majú dať Lévitom pastvinu tých miest všade dookola nich.+
3 A mestá im budú slúžiť na bývanie, zatiaľ čo ich pastviny budú slúžiť pre ich domáce zvieratá a pre ich majetok a pre všetky ich divé zvieratá.
4 A pastviny tých miest, ktoré dáte Lévitom, budú od mestského múru a von na tisíc lakťov všade dookola.
5 A odmeriate mimo mesta na východnej strane dvetisíc lakťov a na južnej strane dvetisíc lakťov a na západnej strane dvetisíc lakťov a na severnej strane dvetisíc lakťov, s mestom uprostred. To im bude slúžiť ako pastviny tých miest.
6 To sú tie mestá, ktoré dáte Lévitom: šesť útočištných miest,+ ktoré dáte, aby tam utiekol ten, kto zabil,+ a okrem nich dáte štyridsaťdva iných miest.
7 Všetkých miest, ktoré dáte Lévitom, bude štyridsaťosem miest, spolu s ich pastvinami.+
8 Mestá, ktoré dáte, budú z vlastníctva synov Izraela.+ Z mnohých vezmete mnoho a z mála vezmete málo.+ Každý dá niektoré zo svojich miest Lévitom, úmerne k svojmu dedičstvu, ktoré vezme ako vlastníctvo.“
9 A Jehova hovoril ďalej Mojžišovi a povedal:
10 „Hovor synom Izraela a povieš im: ‚Prechádzate Jordán do kanaanskej krajiny.+
11 A vyberiete si vhodné mestá. Budú vám slúžiť ako útočištné mestá a utečie tam ten, kto zabil, kto neúmyselne smrteľne udrie dušu.+
12 A mestá vám budú slúžiť ako útočište pred pomstiteľom za krv,+ aby ten, kto zabil, nezomrel, kým sa nepostaví pred zhromaždenie na súd.+
13 A mestá, ktoré dáte, šesť útočištných miest, vám budú slúžiť.
14 Tri mestá dáte na tejto strane Jordána+ a tri mestá dáte v kanaanskej krajine.+ Budú slúžiť ako útočištné mestá.
15 Tých šesť miest bude slúžiť ako útočište pre synov Izraela a pre cudzieho usadlíka+ a pre osadníka v ich strede, aby tam utiekol ktokoľvek, kto neúmyselne smrteľne udrie dušu.+
16 A ak ho udrel železným nástrojom tak, že zomrie, je vrahom.+ Vrah má byť celkom určite usmrtený.+
17 A ak ho udrel malým kameňom, čím mohol zomrieť, tak, že zomrie, je vrahom. Vrah má byť určite usmrtený.
18 A ak ho udrel malým dreveným nástrojom, čím mohol zomrieť, tak, že umrie, je vrahom. Vrah má byť celkom istotne usmrtený.
19 Pomstiteľ za krv+ usmrtí vraha. Keď ho nájde, sám ho usmrtí.
20 A ak ho v nenávisti strčil+ alebo hodil po ňom, zatiaľ čo číhal,+ aby zomrel,
21 alebo ho v nepriateľstve udrel rukou, aby zomrel, [tak ten], kto udrel, má byť celkom istotne usmrtený. Je vrahom. Pomstiteľ za krv usmrtí vraha, keď ho nájde.+
22 Ale ak ho strčil nečakane, bez nepriateľstva, alebo smerom k nemu hodil nejaký predmet bez toho, aby číhal,+
23 alebo nejaký kameň, čím by mohol zomrieť, bez toho, aby ho videl, alebo by spôsobil, aby naňho spadol, takže zomrel, zatiaľ čo s ním nebol v nepriateľstve a nesnažil sa ho zraniť,
24 zhromaždenie potom rozsúdi medzi tým, kto udrel, a pomstiteľom za krv podľa týchto súdnych výrokov.+
25 A zhromaždenie+ oslobodí toho, kto zabil, z ruky pomstiteľa za krv, a zhromaždenie ho vráti do jeho útočištného mesta, do ktorého utiekol, a bude v ňom bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný svätým olejom.+
26 Ale ak ten, kto zabil, vyjde za hranice svojho útočištného mesta, do ktorého by utiekol,
27 a pomstiteľ za krv ho nájde za hranicami jeho útočištného mesta a pomstiteľ za krv+ zabije toho, kto zabil, nemá vinu krvi.
28 Mal totiž bývať v svojom útočištnom meste až do smrti veľkňaza,+ a po smrti veľkňaza sa ten, kto zabil, smie vrátiť do krajiny svojho vlastníctva.
29 A toto vám bude slúžiť ako súdne ustanovenie po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách.
30 Každý, kto smrteľne udrie dušu, má byť zabitý ako vrah+ na ústach svedkov+, a jeden svedok nesmie svedčiť proti duši, aby zomrela.
31 A nevezmete výkupné+ za dušu vraha, ktorý si zaslúži zomrieť, lebo má byť celkom istotne usmrtený.+
32 A nevezmete výkupné za toho, kto utiekol do svojho útočištného mesta, aby znovu býval v krajine pred smrťou veľkňaza.
33 A neznečistíte krajinu, v ktorej ste, pretože je to krv, ktorá znečisťuje krajinu,+ a pre krajinu nesmie byť nijaké zmierenie, čo sa týka krvi, ktorá bola na ňu vyliata, iba ak krvou toho, kto ju vylial.+
34 A nepoškvrníš krajinu, v ktorej bývate, uprostred ktorej ja prebývam; lebo ja, Jehova, prebývam uprostred synov Izraela.‘“+