5. Mojžišova 1:1–46
1 Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelu v jordánskom+ kraji v pustatine, na púšťových rovinách pred Sufom, medzi Páranom+ a Tofelom a Lábanom a Chacerotom+ a Dizahábom;
2 je to jedenásť dní od Chorebu na ceste k vrchu Seir do Kádeš-barney+.
3 A stalo sa, že v štyridsiatom+ roku, v jedenástom mesiaci, prvého toho mesiaca, hovoril Mojžiš synom Izraela podľa všetkého, čo mu Jehova pre nich prikázal,
4 keď porazil kráľa Amorejčanov, Sichona+, ktorý býval v Chešbone, a bázanského kráľa Óga+, ktorý býval v Aštarote,+ v Edrei+.
5 V jordánskom kraji v krajine Moáb podujal sa Mojžiš vysvetľovať tento zákon+ a povedal:
6 „Jehova, náš Boh, hovoril nám na Chorebe+ a povedal: ‚Už ste dosť dlho bývali v tomto hornatom kraji.+
7 Obráťte sa a vydajte sa na cestu a choďte do hornatého kraja Amorejčanov+ a ku všetkým ich susedom v Arabe+, hornatom kraji+, a do Šefely a Negebu+ a na morské pobrežie,+ [do] krajiny Kanaančanov+ a [do] Libanonu+, až po veľkú rieku, rieku Eufrates.+
8 Hľa, ja kladiem pred vás tú krajinu. Vojdite a vezmite do vlastníctva krajinu, o ktorej prisahal Jehova vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi+ a Jakobovi,+ že ju dá im a po nich ich semenu.‘+
9 A práve v tom čase som vám povedal: ‚Nie som schopný niesť vás sám.+
10 Jehova, váš Boh, vás rozmnožil, a pozrite, dnes je vás čo do množstva ako nebeských hviezd.+
11 Kiež vás Jehova, Boh vašich predkov, zväčší tisíckrát viac, ako vás je,+ a kiež vás požehná+, tak ako vám sľúbil.+
12 Ako môžem niesť sám vaše bremeno, váš náklad a vaše hádky?+
13 Priveďte múdrych a rozvážnych+ a skúsených+ mužov zo svojich kmeňov, aby som ich dosadil nad vami ako hlavy.‘+
14 Na to ste mi odpovedali a riekli: ‚Vec, o ktorej si hovoril, že [ju] máme urobiť, je dobrá.‘
15 Vzal som preto hlavy vašich kmeňov, mužov múdrych a skúsených, a dosadil som ich nad vami ako hlavy, veliteľov tisícov a veliteľov stoviek a veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich a úradníkov vašich kmeňov.+
16 A vtedy som ďalej prikázal vašim sudcom a povedal: ‚Pri vypočúvaní medzi svojimi bratmi budete spravodlivo súdiť+ medzi mužom a jeho bratom alebo jeho cudzím usadlíkom+.
17 Nebudete pri súdení predpojatí.+ Máte vypočuť malého rovnako ako veľkého.+ Neľakajte sa kvôli nejakému mužovi,+ lebo súd patrí Bohu;+ a prípad, ktorý je pre vás priťažký, máte predložiť mne a ja ho vypočujem.‘+
18 A prikázal som vám práve vtedy všetko, čo máte robiť.
19 Potom sme odtiahli od Chorebu a pochodovali sme cez celú tú veľkú a bázeň vzbudzujúcu pustatinu,+ ktorú ste videli, cestou hornatého kraja Amorejčanov+, tak ako nám prikázal Jehova, náš Boh; a nakoniec sme prišli do Kádeš-barney+.
20 Vtedy som vám povedal: ‚Prišli ste do hornatého kraja Amorejčanov, ktorý nám dáva Jehova, náš Boh.+
21 Hľa, Jehova, tvoj Boh, ti prenechal túto krajinu.+ Vyjdi, vezmi [ju] do vlastníctva, tak ako ti hovoril Jehova, Boh tvojich predkov.+ Neboj sa, ani sa nepredes.‘+
22 Všetci ste sa však priblížili ku mne a povedali: ‚Nechaj nás, nech pošleme mužov, aby nám preskúmali tú krajinu a priniesli nám späť slovo o ceste, ktorou máme vyjsť, a [o] mestách, ku ktorým prídeme.‘+
23 Nuž, tá vec sa ukázala v mojich očiach ako dobrá, takže som vzal dvanásť vašich mužov, za každý kmeň jedného.+
24 Potom sa obrátili a vyšli do hornatého kraja+ a dostali sa až k údoliu bystriny Eškol+ a prešpehovali ho.
25 A vzali do ruky trochu ovocia tej krajiny+ a priniesli nám ho dolu a priniesli nám slovo a povedali: ‚Krajina, ktorú nám dáva Jehova, náš Boh, je dobrá.‘+
26 Nechceli ste však vyjsť+ a začali ste sa správať spurne proti nariadeniu Jehovu, vášho Boha.+
27 A stále ste hundrali v svojich stanoch a hovorili: ‚Pretože nás Jehova nenávidel+, preto nás vyviedol z egyptskej krajiny,+ aby nás vydal do rúk Amorejčanov, aby nás vyhladil.+
28 Kam vychádzame? Naši bratia spôsobili, že sa naše srdcia roztopili,+ keď povedali: „Videli sme tam ľud väčší a vyšší, ako sme my,+ mestá veľké a opevnené po nebesia,+ a tiež synov Anakima+.“‘
29 Preto som vám povedal: ‚Nebuďte otrasení, ani sa ich nebojte.+
30 Pred vami ide Jehova, váš Boh. Bude za vás bojovať+ podľa všetkého, čo s vami robil v Egypte pred vašimi očami+
31 a v pustatine+, kde si videl, ako ťa Jehova, tvoj Boh, niesol,+ ako nesie muž svojho syna, po celej ceste, ktorou ste kráčali, až ste prišli na toto miesto.‘+
32 Ale napriek tomuto slovu ste neuverili Jehovovi, svojmu Bohu,+
33 ktorý šiel cestou pred vami, aby pre vás vyhliadol miesto na utáborenie,+ v noci ohňom, aby ste videli, akou cestou máte ísť, cez deň oblakom.+
34 Celý čas počul Jehova hlas vašich slov. Preto sa rozhorčil a prisahal+ a povedal:
35 ‚Ani jeden z týchto mužov tohto zlého pokolenia neuvidí dobrú krajinu, ktorú som prisahal dať vašim otcom,+
36 okrem Káleba, syna Jefunneho.+ Ten ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej šliapal, lebo úplne nasledoval Jehovu.+
37 (Dokonca i proti mne sa Jehova kvôli vám popudil a povedal: „Tiež tam nevojdeš.+
38 Jozua, Nunov syn, ktorý stojí pred tebou, ten tam vojde.“+ Jeho posilnil,+ lebo on spôsobí, aby ju Izrael zdedil.)
39 Vaši maličkí, o ktorých ste povedali: „Stanú sa [predmetom] drancovania!“,+ a vaši synovia, ktorí dnes nepoznajú dobré ani zlé, tí tam vojdú a im ju dám a vezmú ju do vlastníctva.
40 A vy, vy zmeňte svoj smer a odtiahnite do pustatiny na cestu Červeného mora.‘+
41 A tak ste odpovedali a riekli ste mi: ‚Zhrešili sme proti Jehovovi.+ My – my vyjdeme a budeme bojovať v súlade so všetkým, čo nám prikázal Jehova, náš Boh.‘ Opásali ste sa preto každý svojimi bojovými zbraňami a považovali ste za ľahké vyjsť hore na vrch.+
42 Ale Jehova mi povedal: ‚Hovor im: „Nevyjdete a nebudete bojovať, lebo nie som vo vašom strede,+ aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.“‘+
43 Hovoril som vám teda a nepočúvali ste, ale začali ste sa správať spurne voči Jehovovmu nariadeniu+ a celí ste sa rozpálili a pokúšali ste sa vyjsť na vrch.+
44 Potom vám vyšli v ústrety Amorejčania, ktorí bývali na tom vrchu, a naháňali vás,+ tak ako to robia včely, a rozptýlili vás v Seire až po Chormu!+
45 Potom ste sa vrátili a dali do plaču pred Jehovom, ale Jehova nepočúval váš hlas,+ ani k vám nenaklonil ucho.+
46 Preto ste bývali v Kádeši po mnoho dní, toľko dní, koľko ste tam bývali.+
