5. Mojžišova 2:1–37
2 Potom sme sa obrátili a odtiahli do pustatiny na cestu Červeného mora, tak ako mi hovoril Jehova;+ a mnoho dní sme obchádzali vrch Seir.
2 Nakoniec mi takto povedal Jehova:
3 ‚Už ste dosť dlho obchádzali tento vrch.+ Zmeňte svoj smer na sever.
4 A prikáž ľudu a povedz: „Prechádzate pomedzím svojich bratov+, synov Ezaua+, ktorí bývajú v Seire;+ a budú sa vás báť+ a vy budete veľmi opatrní.
5 Nepúšťajte sa s nimi do sporu, lebo vám z ich krajiny nedám ani na šírku chodidla nohy; pretože vrch Seir som dal do dŕžavia Ezauovi.+
6 Budete jesť potravu, ktorú si kúpite od nich za peniaze; a budete tiež piť vodu, ktorú si od nich kúpite za peniaze.+
7 Lebo Jehova, tvoj Boh, ťa požehnal v každom skutku tvojej ruky.+ Dobre vie, ako si chodil touto veľkou pustatinou. Jehova, tvoj Boh, bol s tebou týchto štyridsať+ rokov. Nič ti nechýbalo.“‘+
8 Prechádzali sme preto ďalej, preč od našich bratov, synov Ezaua,+ ktorí bývajú v Seire, od cesty Araby+, od Elatu a od Ecjon-geberu+.
Potom sme sa obrátili a pokračovali cestou moábskej pustatiny.+
9 Vtedy mi povedal Jehova: ‚Neobťažuj Moába, ani sa nepúšťaj s nimi do vojny, lebo ti z jeho krajiny nedám do dŕžavia nič, lebo Ár+ som dal do dŕžavia synom Lóta+.
10 (V skorších časoch v nej bývali Emimovia+, ľud veľký a početný a vysoký ako Anakimci.+
11 Čo sa týka Refaimčanov+, tí boli tiež považovaní za podobných Anakimcom+, a Moábčania im hovorievali Emimovia.
12 A v Seire bývali predtým Chorejci+, ale synovia Ezaua+ ich zbavili vlastníctva a vyhladili ich pred sebou a bývali na ich mieste+ práve tak, ako Izrael urobí krajine v svojom dŕžaví, ktorú im Jehova istotne dá.)
13 Teraz vstaňte a vydajte sa cez údolie bystriny Zered.‘ Prekročili sme teda údolie bystriny Zered.+
14 A dní, keď sme šli z Kádeš-barney, dokiaľ sme neprekročili údolie bystriny Zered, bolo tridsaťosem rokov, kým celé pokolenie bojovníkov sprostred tábora neprišlo k svojmu koncu, tak ako im prisahal Jehova.+
15 A dokázalo sa tiež, že na nich bola Jehovova ruka+, aby ich znepokojovala uprostred tábora, kým neprišli k svojmu koncu.+
16 A ihneď ako všetci bojovníci sprostred ľudu vymreli,+ stalo sa, že
17 Jehova hovoril ku mne ďalej a povedal:
18 ‚Dnes míňaš územie Moába, čiže Ár+,
19 a dostaneš sa blízko pred synov Ammóna. Neobťažuj ich, ani sa nepúšťaj s nimi do sporu, pretože ti nedám nič z krajiny synov Ammóna do dŕžavia, lebo som ju dal do dŕžavia synom Lóta.+
20 Považovali ju za krajinu Refaimčanov.+ (Predtým v nej bývali Refaimčania a Ammónčania ich nazývali Zamzummim.
21 Boli veľkým a početným a vysokým ľudom ako Anakimci,+ a Jehova ich pred nimi vyhladzoval+, aby ich zbavili vlastníctva a bývali na ich mieste;
22 práve tak, ako [to] urobil pre synov Ezaua, ktorí bývajú v Seire,+ keď pred nimi vyhladil Chorejcov+, aby ich zbavili vlastníctva a bývali na ich mieste až do tohto dňa.
23 A Avvimčanov+, ktorí bývali v osadách až po Gazu+, vyhladili Kaftorania+, ktorí prišli z Kaftoru+, aby bývali na ich mieste.)
24 Vstaňte, odtiahnite a prekročte údolie bystriny Arnón+. Vidíš, dal som ti do ruky chešbonského kráľa Sichona+, Amorejčana. Začni teda brať do vlastníctva jeho krajinu a pusť sa s ním do vojny.
25 Tohto dňa začnem dávať des z teba a strach z teba na národy pod celými nebesami, ktoré o tebe počujú; a skutočne budú znepokojené a budú mať kvôli tebe bolesti podobné pôrodným.‘+
26 Potom som poslal z pustatiny Kedemót+ poslov k chešbonskému kráľovi Sichonovi+ so slovami pokoja+ a povedal som:
27 ‚Nechaj ma prejsť svojou krajinou. Budem kráčať iba po ceste. Neobrátim sa napravo ani naľavo.+
28 Akú potravu mi predáš za peniaze, [takú] budem jesť; a akú vodu mi dáš za peniaze, [takú] budem piť. Len ma nechaj prejsť peši,+
29 práve tak, ako mi urobili synovia Ezaua bývajúci v Seire+ a Moábčania+ bývajúci v Ár, kým neprejdem cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Jehova, náš Boh.‘+
30 A chešbonský kráľ Sichon nás nenechal prejsť cez seba, lebo Jehova, tvoj Boh, nechal zatvrdiť jeho ducha+ a stvrdnúť jeho srdce, aby ho vydal do tvojej ruky, tak ako v tento deň.+
31 Na to mi povedal Jehova: ‚Vidíš, začal som Sichona a jeho krajinu prenechávať tebe. Začni brať jeho krajinu do vlastníctva.‘+
32 Keď vytiahol Sichon, on i všetok jeho ľud, aby sa stretol s nami v bitke pri Jachaci,+
33 vtedy nám ho Jehova, náš Boh, prenechal,+ takže sme porazili jeho a jeho synov a všetok jeho ľud.+
34 A dobyli sme práve v tom čase všetky jeho mestá a vydali každé mesto zničeniu,+ mužov i ženy i malé deti. Nenechali sme nikoho prežiť.
35 Len domáce zvieratá sme si ukoristili, spolu s korisťou miest, ktoré sme dobyli.+
36 Od Aroeru,+ ktorý je na okraji údolia bystriny Arnón, a [od] mesta, ktoré je v údolí bystriny, až po Gileád nám nebolo žiadne mesto príliš vysoké.+ Jehova, náš Boh, nám ich všetky prenechal.
37 Len si sa nepriblížil ku krajine synov Ammóna,+ k celému okraju údolia bystriny Jabbok+, ani k mestám hornatého kraja, ani k čomukoľvek, o čom dal príkaz Jehova, náš Boh.
