5. Mojžišova 26:1–19
26 A keď nakoniec vstúpiš do krajiny, ktorú ti dáva Jehova, tvoj Boh, do dedičstva, a vezmeš ju do vlastníctva a budeš v nej bývať, stane sa,+
2 že tiež vezmeš niečo z prvých plodov+ všetkého ovocia pôdy, ktoré zoberieš zo svojej krajiny, ktorú ti dáva Jehova, tvoj Boh, a dáš ich do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí Jehova, tvoj Boh, aby tam dal bývať svojmu menu.+
3 A prídeš ku kňazovi,+ ktorý bude v tých dňoch pôsobiť, a povieš: ‚Dnes oznámim Jehovovi, tvojmu Bohu, že som vošiel do krajiny, o ktorej prisahal Jehova našim predkom, že nám ju dá.‘+
4 A kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Jehovu, tvojho Boha.
5 A odpovieš a riekneš pred Jehovom, svojím Bohom: ‚Môj otec bol hynúci Sýrčan;+ a zišiel do Egypta+ a býval tam ako cudzí s veľmi malým počtom;+ ale stal sa tam veľkým národom, mocným a početným.+
6 A Egypťania zaobchodili s nami zle a trápili nás a nakladali na nás tvrdé otroctvo.+
7 A začali sme kričať k Jehovovi, Bohu našich predkov,+ a Jehova vypočul náš hlas+ a videl naše trápenie a naše ťažkosti a náš útlak.+
8 Nakoniec nás Jehova vyviedol z Egypta silnou rukou+ a vystretým ramenom+ a s veľkou hrôzostrašnosťou+ a so znameniami a zázrakmi+.
9 Potom nás priviedol na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu tečúcu mliekom a medom.+
10 A tu som teraz priniesol prvé plody z ovocia zeme, ktorú mi dal Jehova.‘+
Položíš to teda pred Jehovom, svojím Bohom, a skloníš sa pred Jehovom, svojím Bohom.+
11 A budeš plesať nad všetkým dobrým,+ čo dal Jehova, tvoj Boh, tebe a tvojej domácnosti, ty a Lévita a cudzí usadlík, ktorý je v tvojom strede.+
12 Keď dokončíš oddeľovanie celej desatiny svojho výnosu v treťom roku,+ roku desatiny,+ dáš to potom Lévitovi, cudziemu usadlíkovi, chlapcovi bez otca a vdove, a budú to jesť vnútri tvojich brán a nasýtia sa.+
13 A povieš pred Jehovom, svojím Bohom: ‚Odstránil som z domu, čo je sväté, a tiež som to dal Lévitovi a cudziemu usadlíkovi, chlapcovi bez otca a vdove+ podľa celého tvojho prikázania, ktoré si mi prikázal. Neprekročil som tvoje prikázania, ani som nezabudol.+
14 Nejedol som z toho počas svojho smútku, ani som nič neodstránil z toho, keď [som bol] nečistý, ani som z toho nedal nič pre niekoho mŕtveho. Počúval som hlas Jehovu, svojho Boha. Vykonal som podľa všetkého, čo si mi prikázal.
15 Vzhliadni zo svojho svätého obydlia,+ nebies, a požehnaj svoj ľud Izrael+ a pôdu, ktorú si nám dal, tak ako si prisahal našim predkom,+ krajinu tečúcu mliekom a medom.‘+
16 V tento deň ti prikazuje Jehova, tvoj Boh, aby si uplatňoval tieto predpisy a sudcovské rozhodnutia;+ a budeš ich zachovávať a uplatňovať celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou.+
17 Podnietil si Jehovu, aby dnes povedal, že sa stane tvojím Bohom, kým budeš chodiť po jeho cestách a zachovávať jeho predpisy+ a jeho prikázania+ a jeho sudcovské rozhodnutia+ a počúvať jeho hlas.+
18 Jehova, ten ťa podnietil, aby si dnes povedal, že sa staneš jeho ľudom, zvláštnym majetkom,+ tak ako ti sľúbil,+ a aby si zachovával všetky jeho prikázania,
19 a že ťa postaví vysoko nad všetky ostatné národy, ktoré urobil, tak ako sľúbil,+ čo povedie k chvále a povesti a kráse, kým sa budeš preukazovať ako svätý ľud Jehovovi,+ svojmu Bohu.“
