5. Mojžišova 31:1–30
31 Potom Mojžiš šiel a hovoril tieto slová celému Izraelu
2 a povedal im: „Dnes mám stodvadsať rokov.+ Už nebudem smieť vychádzať a vchádzať,+ ako mi Jehova povedal: ‚Neprekročíš tento Jordán.‘+
3 Sám Jehova, tvoj Boh, prechádza pred tebou.+ Sám vyhladí pred tebou tieto národy a zaženie ich.+ Jozua prechádza pred tebou,+ ako hovoril Jehova.
4 A Jehova im istotne urobí, ako urobil Sichonovi+ a Ógovi+, kráľom Amorejčanov, a ich krajine, keď ich vyhladil.+
5 A Jehova vám ich zanechal+ a urobíte im podľa celého prikázania, ktoré vám prikázal.+
6 Buďte odvážni a silní.+ Nebojte sa pred nimi, ani sa nezľaknite,+ pretože s tebou pochoduje Jehova, tvoj Boh. Ani ťa neopustí, ani ťa celkom nezanechá.“+
7 A Mojžiš zavolal Jozuu a povedal mu pred očami celého Izraela: „Buď odvážny a silný,+ pretože ty – ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej prisahal Jehova ich predkom, že im [ju] dá, a ty sám im ju dáš ako dedičstvo.+
8 A pred tebou pochoduje Jehova. On sám bude s tebou stále.+ Ani ťa neopustí, ani ťa celkom nezanechá. Neboj sa, ani sa neľakaj.“+
9 Potom napísal Mojžiš tento zákon+ a dal ho kňazom, synom Léviho,+ nosičom truhly Jehovovej zmluvy,+ a všetkým starším mužom Izraela.
10 A Mojžiš im ďalej prikázal a povedal: „Na konci každých siedmich rokov, v ustanovený čas roku prepustenia,+ na sviatok prístreškov+,
11 keď celý Izrael príde, aby videl tvár Jehovu, tvojho Boha, na mieste,+ ktoré vyvolí,+ prečítaš tento zákon pred celým Izraelom, aby počuli.+
12 Zhromaždi ľud,+ mužov a ženy a malých a svojho cudzieho usadlíka, ktorý je vnútri tvojich brán, aby počúvali a aby sa učili,+ lebo sa budú báť+ Jehovu, vášho Boha, a dbať, aby uplatňovali všetky slová tohto zákona.
13 A ich synovia, ktorí [to] nepoznajú, majú počúvať+ a budú sa učiť báť Jehovu, vášho Boha, po všetky dni, kým budete žiť na pôde, do ktorej prechádzate Jordán, aby ste ju vzali do vlastníctva.“+
14 Nato povedal Jehova Mojžišovi: „Hľa, priblížili sa dni, aby si zomrel.+ Zavolaj Jozuu a postavte sa v stane stretnutia, aby som ho poveril.“+ Mojžiš a Jozua teda šli a postavili sa v stane stretnutia+.
15 Potom sa objavil Jehova pri stane v oblakovom stĺpe a oblakový stĺp zastal pri vchode do stanu.+
16 Teraz Jehova povedal Mojžišovi: „Hľa, ľahneš si so svojimi predkami;+ a tento ľud istotne vstane+ a bude mať nemravný styk s cudzími bohmi krajiny, do ktorej idú,+ priamo v svojom strede, a istotne ma opustia+ a porušia moju zmluvu, ktorú som s nimi uzavrel.+
17 Preto skutočne v ten deň vzplanie môj hnev proti nim+ a istotne ich opustím+ a skryjem pred nimi svoju tvár+ a stanú sa niečím, čo má byť strávené; a prídu na nich mnohé nešťastia a tiesne,+ a v ten deň istotne povedia: ‚Či azda neprišli tieto nešťastia na nás preto, že náš Boh nie je v našom strede?‘+
18 A ja, ja toho dňa celkom skryjem svoju tvár pre všetko zlo, ktoré konali, pretože sa obrátili k iným bohom.+
19 A teraz si zapíšte túto pieseň,+ a uč ju synov Izraela.+ Vlož im ju do úst, aby táto pieseň slúžila ako môj svedok proti synom Izraela.+
20 Lebo ich privediem do zeme tečúcej mliekom a medom,+ o ktorej som prisahal ich predkom,+ a istotne budú jesť+ a nasýtia sa a stučnejú+ a obrátia sa k iným bohom+ a budú im slúžiť a so mnou budú zaobchádzať neúctivo a porušia moju zmluvu.+
21 A keď prídu na nich mnohé nešťastia a tiesne,+ stane sa, že táto pieseň bude potom pred nimi odpovedať ako svedok, lebo sa nemá zabudnúť z úst ich potomstva, lebo dobre poznám ich sklon,+ ktorý sa u nich vyvíja dnes, skôr ako ich vovediem do krajiny, o ktorej som prisahal.“
22 Mojžiš teda v ten deň napísal túto pieseň, aby ju učil synov Izraela.+
23 A poveril Jozuu, Nunovho syna,+ a povedal: „Buď odvážny a silný,+ lebo ty – ty vovedieš synov Izraela do krajiny, o ktorej som im prisahal,+ a ja sám budem stále s tebou.“
24 A ihneď ako dopísal Mojžiš do knihy slová tohto zákona až po ich ukončenie,+ stalo sa, že
25 Mojžiš začal prikazovať Lévitom, nosičom truhly Jehovovej zmluvy,+ a povedal:
26 „Vezmete túto knihu zákona+, uložíte ju po boku truhly zmluvy+ Jehovu, svojho Boha, a bude tam slúžiť ako svedok proti tebe.+
27 Lebo ja – ja dobre poznám tvoju spurnosť+ a tvoju tvrdú šiju+. Keď ste sa prejavili ako spurní vo svojom správaní voči Jehovovi,+ zatiaľ čo som dnes ešte s vami živý, potom o čo viac po mojej smrti!
28 Zhromaždite ku mne všetkých starších mužov svojich kmeňov a svojich úradníkov,+ a nech prehovorím tieto slová pred ich ušami, aby počuli, a nech vezmem nebesia a zem za svedkov proti nim.+
29 Lebo dobre viem, že po mojej smrti si budete celkom istotne počínať skazonosne+ a istotne odbočíte z cesty, o ktorej som vám prikazoval; a celkom istotne vás na sklonku dní postihne nešťastie+, lebo budete konať to, čo je zlé v Jehovových očiach, takže ho budete urážať dielami svojich rúk.“+
30 A Mojžiš hovoril pred ušami celého izraelského zboru slová tejto piesne až po jej ukončenie:+
