5. Mojžišova 32:1–52
32 „Nakloňte ucho, ó, nebesia, a nechajte ma hovoriť;a nech zem počuje výroky mojich úst.+
2 Moje poučenie bude kvapkať ako dážď,+a moja reč bude stekať ako rosa,+ako jemné dažde na trávu+a ako výdatné lejaky na rastlinstvo.+
3 Lebo budem oznamovať Jehovovo meno.+Prisudzujte veľkosť nášmu Bohu!+
4 Skala, dokonalá je jeho činnosť,+lebo všetky jeho cesty sú právom.+Boh vernosti+, u ktorého niet neprávosti;+je spravodlivý a priamy.+
5 Oni, oni si počínali skazonosne;+nie sú jeho deťmi, je [to] ich vlastná chyba.+Pokrivené a prevrátené pokolenie!+
6 To Jehovovi tak robíte,+ľud hlúpy a nemúdry?+Či nie je azda tvojím Otcom, ktorý ťa vytvoril,+on, ktorý ťa urobil a dal ti stálosť?+
7 Pamätaj na staré dni,+uvažujte o minulých rokoch, od pokolenia po pokolenie;spýtaj sa svojho otca, a môže ti [to] povedať,+svojich starcov, a môžu ti to povedať.+
8 Keď Najvyšší dával národom dedičstvo,+keď oddeľoval Adamových synov jedného od druhého,+stanovil hranicu národom+so zreteľom na počet synov Izraela.+
9 Lebo Jehovovým podielom je jeho ľud;+Jakob je prídel, ktorý zdedí.+
10 Našiel ho v krajine pustatiny+a v prázdnej zavýjajúcej púšti.+Začal ho obklopovať,+ aby sa oň postaral,+aby ho ochraňoval ako zreničku svojho oka.+
11 Tak ako orol natriasa svoje hniezdo,plachtí nad svojimi operenými mláďatami,+rozprestiera krídla, berie ich,nosí ich na svojich perutiach,+
12 Jehova ho stále sám viedol+a nebol s ním nijaký cudzí boh.+
13 Nechával ho jazdiť po výšinách zeme,+takže jedol výnos poľa.+A dával mu sať med zo skalného útesu+a olej z kremennej skaly,+
14 maslo stáda a mlieko stáda drobného dobytka+spoločne s tukom baranova baranov bázanského plemena a capov+spoločne s najvyberanejším tukom pšenice;+a krv hrozna si píjaval ako víno.+
15 Keď Ješurun+ začal tučnieť, tak kopal.+Vytučil si sa, stučnel si, prepchal si sa.+Tak opustil Boha, ktorý ho urobil,+a opovrhol Skalou+ svojej záchrany.
16 Začali ho podnecovať k žiarlivosti+ cudzími bohmi,+urážali ho odpornými vecami.+
17 Obetovali démonom, nie Bohu,+bohom, ktorých [predtým] nepoznali,+novým, ktorí nedávno prišli+a ktorých vaši predkovia nepoznali.
18 Na Skalu, ktorá bola tvojím otcom, si zabudol,+a začal si vypúšťať z pamäti Boha, Toho, ktorý ťa zrodil v pôrodných bolestiach.+
19 Keď to videl Jehova, vtedy si ich prestal vážiť+pre útrapy, ktoré spôsobili jeho synovia a jeho dcéry.
20 Povedal teda: ‚Nech pred nimi skryjem svoju tvár,+nech vidím, aký bude potom ich koniec.Lebo sú pokolenie zvrátenosti,+synovia, v ktorých niet vernosti.+
21 Oni, oni ma podnietili k žiarlivosti tým, čo nie je bohom,+sužovali ma svojimi márnymi modlami;+a ja, ja ich podnietim k žiarlivosti tým, čo nie je ľudom,+hlúpym národom ich urazím.+
22 Oheň sa totiž zapálil v mojom hneve+a prepáli sa dolu do šeolu, [do] najnižšieho miesta,+a strávi zem i jej výnos+a zapáli základy hôr.+
23 Zväčším nad nimi nešťastie,+spotrebujem na nich svoje šípy.+
24 Budú vyčerpaní hladom+ a strávení spaľujúcou horúčkou+a horkým zničením.+A pošlem na nich zuby zvierat+s jedom plazov z prachu.+
25 Vonku ich bude lúpiť meč+a vnútri ľak+o mladého muža i pannu,+o dojča spolu so šedovlasým mužom.+
26 Bol by som povedal: „Rozoženiem ich,+ja spôsobím, aby prestala u smrteľníkov zmienka o nich“,+
27 keby som sa nebol bál útrap od nepriateľa,+že by si to ich protivníci mohli zle vysvetliť,+že by povedali: „Naša ruka sa ukázala ako nadradená+a nebol to Jehova, kto to všetko spôsobil.“+
28 Lebo sú národ, na ktorom hynie rada,+a niet medzi nimi porozumenia.+
29 Ach, keby boli múdri!+ Tak by premýšľali o tom.+Hĺbali by o svojom budúcom konci.+
30 Ako by mohol jeden prenasledovať tisíca dvaja [mohli] zahnať na útek desaťtisíc?+
Jedine tak, že ich predala ich Skala+a Jehova ich vydal.
31 Lebo ich skala nie je ako naša Skala,+ba i naši nepriatelia [tak] rozhodujú.+
32 Ich vinič je totiž zo sodomského viničaa z gomorských terás.+
Ich hrozno je hroznom jedua ich strapce sú horké.+
33 Ich víno je jed veľkých hadova krutý jed kobier.+
34 Či nie je to azda uložené u mňa,s pečaťou k tomu pripojenou v mojej zásobárni?+
35 Moja je pomsta i odplata.+V ustanovený čas sa bude ich noha pohybovať neisto.+Lebo deň ich pohromy je blízko+a udalosti prichystané na nich ponáhľajú.‘+
36 Lebo Jehova bude súdiť svoj ľud+a pocíti ľútosť nad svojimi sluhami,+lebo uvidí, že zmizla oporaa je tu iba [niekto] bezmocný a bezcenný.
37 A istotne povie: ‚Kde sú ich bohovia,+skala, v ktorej hľadali útočište,+
38 kto jedával tuk ich obetí,+píjaval víno ich tekutých obetí?+Nech vstanú a pomôžu vám.+Nech sa vám stanú skrýšou.+
39 Viďte teraz, že ja – ja som to+a nie sú spolu so mnou nijakí bohovia.+Ja usmrcujem a ja oživujem.+Ťažko som ranil+ a ja – ja uzdravím,+a niet nikoho, kto by uchvátil z mojej ruky.+
40 Lebo dvíham ruku k nebu [v prísahe]+a hovorím: „Akože som živý na neurčitý čas“,+
41 ak naostrím svoj ligotavý meč+a moja ruka sa chopí súdu,+ja splatím pomstu svojim protivníkom+a dám odplatu tým, ktorí ma prudko nenávidia.+
42 Svoje šípy opájam krvou,+zatiaľ čo môj meč bude jesť mäso,+krvou zabitých a zajatcov,hlavami vodcov nepriateľa.‘+
43 Radujte sa, národy, s jeho ľudom,+lebo pomstí krv svojich sluhov+a splatí pomstou svojim protivníkom+a dosiahne zmierenie pre zem svojho ľudu.“
44 Tak prišiel Mojžiš a hovoril všetky slová tejto piesne pred ušami všetkého ľudu,+ on a Hošea, Nunov syn.+
45 Keď dohovoril Mojžiš všetky tieto slová celému Izraelu,
46 ďalej im povedal: „Priložte svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré vám dnes hovorím na výstrahu,+ aby ste prikázali svojim synom, nech dbajú, aby uplatňovali všetky slová tohto zákona.+
47 Lebo nie je to pre vás žiadne bezcenné slovo,+ ale znamená váš život,+ a týmto slovom môžete predĺžiť svoje dni na pôde, do ktorej prechádzate Jordán, aby ste ju vzali do vlastníctva.“+
48 A Jehova toho istého dňa hovoril Mojžišovi a povedal:
49 „Vyjdi na tento vrch Abárim+, vrch Nebo+, ktorý je v moábskej krajine oproti Jerichu, a pozri na kanaansku krajinu, ktorú dávam synom Izraela do vlastníctva.+
50 Potom zomri na vrchu, na ktorý vychádzaš, a buď pripojený k svojmu ľudu,+ tak ako tvoj brat Áron zomrel+ na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu,
51 pretože ste si voči mne počínali nedbalo+ uprostred synov Izraela pri meribských+ vodách Kádeša v pustatine Cin, pretože ste ma neposvätili uprostred synov Izraela.+
52 Lebo z diaľky uvidíš tú krajinu, ale nepôjdeš tam, do krajiny, ktorú dávam synom Izraela.“+
