Ezdráš 9:1–15
9 A keď boli tieto veci dokončené, pristúpili ku mne kniežatá+ a povedali: „Izraelský ľud a kňazi a Léviti sa neoddelili+ od národov krajiny, čo sa týka ich odporných vecí+, totiž [od] Kanaančanov+, Chetitov+, Perizejcov+, Jebuzejcov+, Ammónčanov+, Moábčanov+, Egypťanov+ a Amorejčanov+.
2 Prijali totiž niektoré z ich dcér pre seba a pre svojich synov;+ a oni, sväté semeno+, sa zmiešali+ s národmi krajín, a ruka kniežat a splnomocnených predákov v tej nevernosti bola prvá+.“
3 Keď som o tom počul, roztrhol som svoj odev+ a svoj plášť bez rukávov, a začal som si trhať vlasy z hlavy a bradu,+ a sedel som ohromený.+
4 A prišli sa ku mne zhromaždiť, každý, kto sa chvel+ pre slová Boha Izraela proti nevernosti ľudí vo vyhnanstve, zatiaľ čo som sedel ohromený až do večernej obilnej obete+.
5 A pri večernej obilnej obeti+ som vstal zo svojho poníženia so svojím roztrhnutým odevom a plášťom bez rukávov, a kľakol som si na kolená+ a rozprestrel dlane k Jehovovi, svojmu Bohu.+
6 A ďalej som povedal:+ „Ó, môj Bože, hanbím sa+ a som v rozpakoch,+ aby som pozdvihol tvár k tebe, ó, môj Bože, lebo naše previnenia+ sa rozmnožili nad našu hlavu a naša vina narástla až po nebesia.+
7 Odo dní našich predkov+ sme boli vo veľkej vine až do tohto dňa;+ a pre svoje previnenia sme boli vydaní, my sami, naši králi,+ naši kňazi,+ do ruky kráľov krajín mečom+, zajatím+ a drancovaním+ a s hanbou tváre+ ako tohto dňa.
8 A teraz na chvíľku prišla priazeň+ od Jehovu, nášho Boha, tým, že nám boli zanechaní tí, ktorí unikajú,+ a že sa nám dáva kolík na jeho svätom mieste, aby sa nám rozžiarili oči,+ ó, náš Bože, a aby nám bolo dané trochu oživenia v našej porobe.+
9 Lebo sme sluhovia,+ a náš Boh nás neponechal v našej porobe,+ ale vystiera k nám milujúcu láskavosť pred perzskými kráľmi,+ aby nám dal oživenie, aby bol tak pozdvihnutý+ dom nášho Boha a boli obnovené+ jeho spustošené miesta a bol nám daný kamenný múr+ v Judsku a v Jeruzaleme.
10 A čo teraz povieme, ó, náš Bože, po tomto? Veď sme opustili tvoje prikázania+,
11 ktoré si prikázal prostredníctvom svojich sluhov prorokov, keď si povedal: ‚Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste [ju] vzali do vlastníctva, je krajina nečistá pre nečistotu národov krajín,+ pre ich odporné veci+, ktorými ju naplnili od konca po koniec+ svojou nečistotou+.
12 A nedávajte teraz svoje dcéry ich synom,+ ani ich dcéry neprijímajte pre svojich synov; a na neurčitý čas nebudete pracovať pre ich pokoj a ich blahobyt,+ aby ste zosilneli+ a istotne jedli dobré tej krajiny a naozaj [ju] vzali do vlastníctva pre svojich synov na neurčitý čas.‘+
13 A po všetkom, čo na nás prišlo pre naše zlé skutky a našu veľkú vinu+ – veď ty sám, ó, náš Bože, si zmenšil naše previnenie,+ a dal si nám tých, ktorí unikli, ako títo+ –
14 máme znovu porušovať tvoje prikázania a spriazňovať sa sobášom+ s národmi týchto odporných vecí+? Nepopudíš sa na nás do krajnosti,+ takže nikto nezostane+ a nikto neunikne?
15 Ó, Jehova, Bože Izraela, si spravodlivý,+ pretože sme boli ponechaní ako uniknuvší ľud, ako tohto dňa. Tu sme pred tebou v svojom previnení,+ lebo je nemožné obstáť pred tebou pre to.“+
