Izaiáš 10:1–34
10 Beda tým, ktorí ustanovujú škodlivé predpisy+ a tým, ktorí stále píšu, píšuc samé ťažkosti,
2 aby odstrčili ponížených od právneho prípadu a vytrhli právo od strápených z môjho ľudu,+ aby sa vdovy stali ich korisťou a aby vydrancovali i chlapcov bez otca!+
3 A čo budete robiť v deň, keď sa na vás obráti pozornosť+ a v skaze, keď príde zďaleka?+ Ku komu utečiete pre pomoc+ a kde necháte svoju slávu,+
4 iba ak by sa niekto musel skloniť medzi väzňami a ľud bude padať medzi pobitými?+ Pre to všetko sa jeho hnev neodvrátil, ale jeho ruka je ešte vystretá.+
5 „Ha, Asýrčan+, prút môjho hnevu+ a palica môjho otvoreného odsúdenia, ktorá je v ich ruke!
6 Pošlem ho proti odpadlíckemu+ národu a proti ľudu môjho výbuchu hnevu mu vydám príkaz,+ aby vzal mnoho koristi a aby mnoho vydrancoval a aby urobil z neho miesto na pošliapanie ako hlinu v uliciach.+
7 Hoci možno nie je taký, zachce sa mu; hoci jeho srdce možno nie je také, bude úkladne plánovať, pretože má v srdci, aby vyhubil+ a odrezal nemálo národov.+
8 Lebo povie: ‚Či nie sú moje kniežatá súčasne kráľmi?+
9 Či nie je Kalnó+ ako Karkemiš+? Či nie je Chamat+ ako Arpad+? Či nie je Samária+ ako Damašek+?
10 Kedykoľvek moja ruka dosiahla kráľovstvo bezcenného boha, ktorého rytín je viac ako tých v Jeruzaleme a v Samárii,+
11 nebude to [tak], že ako vykonám Samárii a jej bezcenným bohom+, práve tak vykonám Jeruzalemu a jeho modlám?‘+
12 A keď Jehova ukončí každé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, stane sa, že zúčtujem za ovocie nehanebnosti srdca asýrskeho kráľa a za nadutosť jeho povýšených očí.+
13 Lebo povedal: ‚Určite budem konať silou svojej ruky+ a svojou múdrosťou, veď mám predsa porozumenie; a odstránim hranice národov+ a istotne vyplienim ich nahromadené veci+ a zničím obyvateľov ako mocný.+
14 A moja ruka+ dosiahne majetok+ národov, akoby to bolo hniezdo; a ako keď sa zbierajú vajcia, ktoré zostali, ja pozbieram aj celú zem a istotne nikto nezatrepoce krídlami, ani neotvorí ústa, ani nepípne.‘“
15 Bude sa sekera pýšiť nad toho, kto ňou seká, alebo bude sa píla vyvyšovať nad toho, kto ňou pohybuje sem i tam, akoby palica pohybovala sem i tam tými, ktorí ju zdvíhajú, akoby prút dvíhal toho, kto nie je drevom?+
16 Preto bude [pravý] Pán, Jehova vojsk, posielať na jeho tučných stravujúcu chorobu+ a pod jeho slávou bude horieť požiar ako požiar ohňa.+
17 A Svetlo+ Izraela sa stane ohňom+ a jeho Svätý plameňom;+ a vzplanie a v jednom dni pohltí jeho burinu a jeho tŕnisté kry.+
18 A On skoncuje so slávou jeho lesa a jeho sadu,+ áno, od duše až po mäso, a bude to, ako keď sa vytráca ten, kto chorľavie.+
19 A zvyšok stromov jeho lesa – tých bude toľko, že ich bude môcť spísať hoci chlapec.+
20 A v ten deň sa istotne stane, že tí, ktorí zostali z Izraela+ a tí, ktorí unikli z Jakobovho domu, sa už nikdy nebudú opierať o toho, kto ich bije,+ ale istotne sa budú opierať o Jehovu, Svätého Izraela,+ v pravosti.+
21 Iba ostatok sa vráti, ostatok Jakoba, k Mocnému Bohu.+
22 I keby bolo tvojho ľudu, ó, Izrael, ako zrniek morského piesku,+ vráti sa z nich iba ostatok.+ Vyplienenie+, o ktorom je rozhodnuté, prevalí sa v spravodlivosti+ ako záplava,
23 lebo Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk, bude vyhladzovať+ a konať prísne rozhodnutia uprostred celej krajiny.+
24 Preto toto povedal Zvrchovaný+ Pán, Jehova vojsk: „Môj ľud, ktorý bývaš na Sione,+ neboj sa Asýrčana, ktorý [ťa] bil prútom+ a ktorý dvíhal proti tebe svoju palicu, ako to robil Egypt.+
25 Veď ešte chvíľočka – a dospeje ku koncu verejné odsúdenie+ a môj hnev tým, že zaniknú.+
26 A Jehova vojsk sa istotne proti nemu rozoženie bičom+ ako pri porážke Madiana pri skale Oreb;+ a jeho palica bude nad morom+ a istotne ju zodvihne, ako to urobil s Egyptom.+
27 A stane sa v ten deň, že jeho náklad ustúpi z tvojho ramena+ a jeho jarmo z tvojej šije+ a to jarmo bude istotne zlomené+ pre olej.“
28 Prišiel na Aiat+; prešiel cez Migrón; svoje náradie zložil v Michmaši+.
29 Prešli brod; Geba+ je miesto, kde strávi noc, Ráma+ sa zachvela, Saulova Gibea+ utiekla.
30 Vydaj hlas prenikavými výkrikmi, gallimská dcéra+. Venuj pozornosť, Lajiša. Ó, ty utrápený Anatót+!
31 Madmena utiekla. Obyvatelia Gebimu sa uchýlili pod prístrešie.
32 V Nóbe+ je ešte deň, aby sa urobila zastávka. [Hrozivo] kýva rukou proti vrchu dcéry Siona, jeruzalemskému pahorku.+
33 Hľa, [pravý] Pán, Jehova vojsk, so strašným lomozom odtína ratolesti;+ a tí vysokého vzrastu sú poodtínaní a vysokí sú ponížení.+
34 A zrazil lesné húštiny železným nástrojom, aj Libanon padne skrze mocného.+
