Izaiáš 13:1–22
13 Vyhlásenie proti Babylonu,+ ktoré videl vo videní Amocov syn Izaiáš:+
2 „Vyzdvihnite signál na vrchu holých skál.+ Zodvihnite k nim hlas, zakývajte rukou,+ nech vojdú do vchodov urodzených.+
3 Sám som vydal príkaz svojim posväteným+. Povolal som svojich mocných na [vyjadrenie] svojho hnevu,+ svojich zvrchovane rozjasaných.
4 Počúvaj! Zástup na vrchoch, niečo ako početný ľud!+ Počúvaj! Rozruch kráľovstiev, národov, ktoré sa zhromaždili!+ Jehova vojsk zvoláva bojové vojsko.+
5 Prichádzajú z ďalekej krajiny,+ z najvzdialenejších končín nebies, Jehova a zbrane jeho otvoreného odsúdenia, aby rozvrátili celú zem.+
6 Kvíľte, veď Jehovov deň je blízko!+ Príde ako plienenie od Všemohúceho.+
7 Preto všetky ruky klesnú a srdce smrteľného človeka sa roztopí.+
8 A ľudia sa znepokojili.+ Chytajú [ich] kŕče a pôrodné bolesti; majú pôrodné bolesti ako žena, ktorá rodí.+ Pozerajú na seba v ohromení. Ich tváre sú rozpálené tváre.+
9 Hľa, prichádza Jehovov deň, krutý, so zúrivosťou a s horiacim hnevom, aby urobil z tejto krajiny predmet úžasu+ a aby z nej vyhladil [jej] hriešnikov.+
10 Veď ani len nebeské hviezdy a ich súhvezdie Kesil+ nezažiaria svojím svetlom; slnko sa pri východe naozaj zatmie a mesiac nedá žiariť svojmu svetlu.
11 A istotne uvediem na úrodnú krajinu [jej vlastné] zlo+ a na zlých ich vlastné previnenie. A skutočne spôsobím, že prestane pýcha opovážlivcov, a povýšenosť tyranov ponížim.+
12 Smrteľného človeka urobím vzácnejším ako prečistené zlato+ a pozemského človeka [vzácnejším] ako zlato z Ofira+.
13 Preto spôsobím, že sa nebo znepokojí+ a zem sa vyhupne zo svojho miesta pre zúrivosť Jehovu vojsk+ a v deň jeho horiaceho hnevu.+
14 A stane sa, že ako zahnaná gazela a ako stádo drobného dobytka, ktoré nemá toho, kto by ho zobral,+ obráti sa každý k svojmu ľudu; a utečú každý do svojej krajiny.+
15 Každý, kto bude nájdený, bude prebodnutý, a každý, kto bude chytený, padne mečom;+
16 a ich deti, tie im budú porozrážané pred očami.+ Ich domy budú vyplienené a ich manželky budú znásilnené.+
17 Hľa, vzbudzujem proti nim Médov,+ ktorí striebro považujú za nič, a čo sa týka zlata, nemajú v ňom potešenie.
18 A [ich] luky budú rozrážať mladých mužov.+ Plody brucha nebudú ľutovať;+ ich oko nebude ľutovať synov.
19 A Babylon, okrasa kráľovstiev,+ krása pýchy Chaldejcov,+ bude ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.+
20 Nikdy nebude obývaný+ a nebude tam pokolenie za pokolením.+ A Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nenechajú líhať [svoje stáda].
21 A istotne tam budú líhať tí, čo obchádzajú bezvodné kraje a ktorých domy sa naplnia výrmi+. A budú tam bývať pštrosy a budú tam poskakovať démoni v podobe capov.+
22 A v jeho obytných vežiach budú zavýjať šakaly+ a v palácoch najväčšieho potešenia bude veľký had. A to obdobie príde naň čoskoro a jeho dni nebudú odložené.“+
