Izaiáš 15:1–9
15 Vyhlásenie proti Moábovi:+ Pretože bol v noci vyplienený, bol moábsky Ár+ umlčaný. Pretože bol v noci vyplienený, bol moábsky Kir+ umlčaný.
2 Vyšiel k Domu a k Dibonu+, k výšinám, k plaču. Moáb kvíli nad Nebom+ a nad Medébou+. Na všetkých hlavách v ňom je plešina;+ každá brada je ostrihaná.
3 Na jeho uliciach sa opásali vrecovinou.+ Na jeho strechách+ a na jeho námestiach každý tamojší kvíli a oddáva sa plaču.+
4 A Chešbon a Elaleh+ kričí. Ich hlas bolo počuť až po Jachac+. Preto moábski ozbrojenci stále vykrikujú. Samotná duša sa v ňom chvela.
5 Moje srdce kričí nad Moábom.+ Tamojší utečenci sú až po Coár+ [a] Eglat-šelišijah+. Veď na luchitské+ stúpanie – [každý] naň vystupuje s plačom; lebo na ceste do Choronajimu+ vydávajú krik o tej katastrofe.
6 Veď i nimrimské+ vody sa stávajú úplnými pustatinami. Lebo zelená tráva uschla, s trávou je koniec; nič sa nezazelenalo.+
7 Preto zvyšky a nahromadený tovar, ktorý si uložili, stále odnášajú rovno cez topoľové údolie bystriny.
8 Veď po moábskom území sa rozľahol krik.+ Kvílenie je odtiaľ až po Eglaim; kvílenie je odtiaľ až po Beer-elim,
9 pretože i vody Dimónu sa naplnili krvou. Na Dimón totiž umiestnim ďalšie veci, leva pre moábskych uprchlíkov, ktorí unikajú, a pre zostávajúcich z tej zeme.+
