Izaiáš 17:1–14
17 Vyhlásenie proti Damašku:+ „Hľa, Damašek sa odsťahoval a nie je mestom a stala sa z neho hromada, rozpadávajúca sa zrúcanina.+
2 Aroerské+ mestá, ktoré zostali, sa stávajú iba miestami pre stáda, kde líhajú, a nikto nepôsobí, aby sa chveli.+
3 A v Efraimovi bolo privedené k zániku opevnené mesto+ a v Damašku kráľovstvo;+ a tí zo Sýrie, čo zostali, budú ako sláva synov Izraela,“ je výrok Jehovu vojsk.+
4 „A v ten deň sa stane, že Jakobova sláva sa poníži,+ dokonca i tučnota jeho mäsa schudne.+
5 A keď bude žnec zbierať stojaté obilie a jeho ramená budú zbierať klasy,+ stane sa, že bude ako ten, čo paberkuje klasy v refaimskej+ nížine.
6 A zostanú v nej paberky, ako keď sa otĺka olivovník: dve [alebo] tri zrelé olivy na vrcholku konára; štyri [alebo] päť na jeho plodonosných ratolestiach,“ je výrok Jehovu, Boha Izraela.+
7 V ten deň pozemský človek vzhliadne k svojmu Tvorcovi a jeho oči sa uprene zahľadia na Svätého Izraela.+
8 A nebude sa pozerať na oltáre,+ dielo svojich rúk;+ a nebude uprene hľadieť na to, čo urobili jeho prsty, ani na posvätné koly, ani na stojany s kadidlom.+
9 V ten deň sa jeho opevnené mestá stanú podobné miestu celkom opustenému v lesnatej krajine, áno konár, ktorý celkom opustili kvôli synom Izraela; a stane sa to opusteným úhorom.+
10 Veď si zabudol+ na Boha svojej záchrany+; a nepamätal si na Skalu+ svojej pevnosti. Preto sadíš príjemné sadby a osádzaš odnože cudzieho človeka.
11 Za dňa azda svoju sadbu starostlivo oplotíš a ráno možno docieliš, že tvoje semeno vypučí, [ale] žatva istotne utečie v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti.+
12 Ten rozruch mnohých národov, ktoré sa búria akoby búrlivosťou morí! A ten hukot národnostných skupín, ktoré robia lomoz podobný hukotu mohutných vôd!+
13 Národnostné skupiny+ budú robiť lomoz podobný hukotu mnohých vôd. A On ho istotne pokára+ a utečie ďaleko a bude hnané ako plevy z vrchov pred vetrom a ako vírenie bodliakov pred víchrom.+
14 A za večera, hľa, je tu náhle zdesenie. Do rána – niet ho viac.+ Toto je podiel tých, čo nás plienia, a údel, ktorý patrí tým, čo nás drancujú.+
