Izaiáš 2:1–22
2 Čo videl vo videní Amocov syn Izaiáš o Júdovi a Jeruzaleme:+
2 A v konečnej časti dní sa stane,+ [že] vrch domu+ Jehovovho bude pevne založený nad vrcholkom vrchov+ a určite bude vyzdvihnutý nad pahorky;+ a budú k nemu prúdiť všetky národy.+
3 A mnoho ľudí istotne pôjde a povie: „Poďte,+ a vystúpme na Jehovov vrch, k domu Boha Jakobovho; a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“+ Veď zo Siona vyjde zákon a Jehovovo slovo z Jeruzalema.+
4 A istotne bude konať súd medzi národmi+ a napraví záležitosti+ mnohých ľudí.+ A budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice.+ Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.+
5 Vy z Jakobovho domu, poďte, a choďme v Jehovovom svetle.+
6 Lebo si opustil svoj ľud, dom Jakoba.+ Pretože sa naplnili tým, čo je z Východu,+ a pestujú mágiu+ ako Filištínci, a rozhojňujú sa deťmi cudzincov.+
7 A ich krajina je naplnená striebrom a zlatom, a ich pokladom niet konca.+ A ich krajina je naplnená koňmi a ich dvojkolesovým vozom niet konca.+
8 A ich krajina je naplnená bezcennými bohmi.+ Klaňajú sa dielu niečích rúk, čo urobili prsty niekoho.+
9 A pozemský človek sa klania a muž sa ponižuje, a nemôžeš im odpustiť.+
10 Vstúp do skaly a skry sa v prachu pre desivosť od Jehovu a pred jeho nádhernou zvrchovanosťou.+
11 Povýšenecké oči pozemského človeka budú ponížené a povýšenosť mužov sa skloní;+ a jediný Jehova bude vyvýšený v ten deň.+
12 Veď je to deň, ktorý patrí Jehovovi vojsk.+ Je nad každým samoľúbym a povýšeným a nad každým povzneseným či nízkym;+
13 a nad všetkými libanonskými cédrami,+ ktoré sú povýšené a povznesené, a nad všetkými mohutnými bázanskými stromami;+
14 a nad všetkými povýšenými vrchmi a nad všetkými pahorkami, ktoré sú povznesené;+
15 a nad každou vysokou vežou a nad každým opevneným múrom;+
16 a nad všetkými loďami z Taršíša+ a nad všetkými žiadúcimi člnmi.
17 A povýšenectvo pozemského človeka sa skloní a povýšenosť mužov sa poníži;+ a jediný Jehova bude vyvýšený v ten deň.+
18 A bezcenní bohovia celkom pominú.+
19 A ľudia vstúpia do skalných jaskýň a do prašných dier pre desivosť od Jehovu a pred jeho nádhernou zvrchovanosťou,+ keď povstane, aby sa zdesila zem.+
20 Toho dňa pozemský človek hodí piskorom a netopierom svojich bezcenných strieborných bohov a svojich bezcenných zlatých bohov, ktoré mu urobili, aby sa pred nimi klaňal,+
21 aby vstúpil do dier v skalách a do skalných rozsadlín pre desivosť od Jehovu a pred jeho nádhernou zvrchovanosťou,+ keď povstane, aby sa zdesila zem.
22 Kvôli sebe samým odstúpte od pozemského človeka, ktorého dych je v jeho nozdrách,+ veď na akom základe sa má brať do úvahy?+
