Izaiáš 24:1–23

24  Hľa, Jehova vyprázdňuje krajinu a pustoší ju+ a obrátil jej povrch+ a rozptýlil jej obyvateľov.+  A stane sa pre ľud takisto ako pre kňazov; to isté pre sluhu ako pre jeho pána; to isté pre slúžku ako pre jej paniu; to isté pre kupujúceho ako pre predavača; to isté pre požičiavajúceho ako pre toho, kto si požičiava; to isté pre toho, kto berie úrok, ako pre toho, kto úrok platí.+  Krajina bude celkom vyprázdnená a celkom istotne bude vydrancovaná,+ lebo toto slovo hovoril sám Jehova.+  Krajina smúti,+ uvädla. Úrodná zem uschla, uvädla. Vysokí z ľudu krajiny uschli.+  A krajina, tá sa znečistila pod svojimi obyvateľmi,+ lebo obchádzali zákony,+ menili predpis,+ porušovali zmluvu trvajúcu na neurčito.+  Preto kliatba pohltila krajinu+ a tí, ktorí ju obývajú, sú považovaní za vinných. Preto klesol počet obyvateľov krajiny a zostalo veľmi málo smrteľných ľudí.+  Nové víno smúti, vinič uschol,+ všetci s radostným srdcom sa rozvzdychali.+  Jasanie tamburín ustalo, hluk vysoko povznesených zanikol, prestalo jasanie harfy.+  Pijú víno bez piesne, opojný nápoj horkne tým, ktorí ho pijú. 10  Opustené mesto je rozborené;+ do každého domu je uzavretý vstup. 11  Na uliciach je krik pre [nedostatok] vína. Všetko radovanie pominulo; jasot krajiny odišiel.+ 12  V meste zostal stav vzbudzujúci úžas; brána bola roztrieskaná na hromadu trosiek.+ 13  Lebo tak sa stane uprostred krajiny, medzi národmi, ako keď sa otĺka olivovník,+ ako paberkovanie, keď vinobranie prišlo ku koncu.+ 14  Sami zodvihnú hlas, budú radostne volať. V Jehovovej nadradenosti istotne budú prenikavo volať od mora.+ 15  Preto budú oslavovať v kraji svetla+ Jehovu,+ na morských ostrovoch meno Jehovu,+ Boha Izraela. 16  Melódie, ktoré sme počuli, sú z najvzdialenejšieho konca krajiny:+ „Okrasa Spravodlivému!“+ Hovorím však: „Pre mňa je chudosť+, pre mňa je chudosť! Beda mi! Zradne si počínajúci konali zradne.+ Áno, zradne si počínajúci konali zradou.“+ 17  Des a priehlbenina a pasca [prišli] na teba, ty obyvateľ krajiny.+ 18  A stane sa, že ktokoľvek uteká pred zvukom desu, padne do priehlbne, a ktokoľvek vyjde z vnútra priehlbne, chytí sa do pasce.+ Veď sa skutočne otvoria i stavidlá vo výške+ a základy krajiny sa zakolíšu.+ 19  Krajina sa celkom rozpukla, krajina je celkom otrasená, krajina sa celkom potáca.+ 20  Krajina sa pohybuje celkom neisto ako opilec a kolíše sa sem a tam ako rozhľadňa.+ A jej priestupok na nej oťažel+ a ona padne, takže už nevstane.+ 21  A v ten deň sa stane, že Jehova obráti svoju pozornosť na vojsko výšiny vo výšine a na kráľov zeme nad zemou.+ 22  A istotne budú zhromaždení ako sa zhromažďujú väzni do jamy+ a budú zavretí v žalári;+ a po hojnosti dní im bude venovaná pozornosť.+ 23  A úplnok mesiaca je zarazený a žiariace [slnko] sa zahanbilo,+ lebo Jehova vojsk sa stal kráľom+ na Vrchu Sion+ a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími mužmi so slávou.+

Poznámky pod čiarou