Izaiáš 25:1–12

25  Ó, Jehova, ty si môj Boh,+ teba vyvyšujem,+ tvoje meno chválim,+ lebo si urobil obdivuhodné veci,+ rady+ od raných čias, vo vernosti+, v dôveryhodnosti+.  Lebo si urobil z mesta hromadu kamenia, z opevneného mesta rozpadávajúcu sa zrúcaninu, z obytnej veže cudzích to, aby nebola mestom, a to nebude znovu vystavané až na neurčitý čas.+  Preto ťa budú oslavovať tí, čo sú silným ľudom; mesto tyranských národov, oni sa ťa budú báť.+  Veď si sa stalo pevnosťou poníženému, pevnosťou chudobnému v tiesni, ktorú má,+ útočišťom pred lejakom, tieňom+ pred horúčavou, keď zadutie tyranov je ako lejak proti múru.  Ako horúčava v bezvodnej krajine si podmaňuješ hluk cudzích ľudí, [ako] horúčavu tieňom oblaku.+ Aj melódia tyranov je potláčaná.+  A Jehova vojsk istotne urobí na tomto vrchu+ pre všetky národy+ hostinu s jedlami omastenými olejom,+ hostinu s [vínnou] usadeninou, s olejom omastenými jedlami naplnenými špikom+, s precedenou+ [vínnou+] usadeninou.  A na tomto vrchu on istotne pohltí povrch zahalenia, ktoré zahaľuje všetky národy,+ a tkaninu, ktorá je utkaná nad všetkými národmi.  A navždy pohltí smrť+ a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí.+ A z celej zeme odstráni pohanu svojho ľudu,+ lebo [to] povedal sám Jehova.  A v ten deň sa istotne povie: „Hľa, toto je náš Boh.+ Dúfali sme v neho,+ zachráni nás.+ Toto je Jehova.+ Dúfali sme v neho. Tešme sa a radujme sa zo záchrany od neho.“+ 10  Veď Jehovova ruka spočinie na tomto vrchu+ a Moáb bude zašliapnutý+ na svojom mieste, ako keď sa zašliapne kopa slamy do hnojiska+. 11  A roztiahne uprostred neho ruky, tak ako [ich] rozpína plavec, keď pláva, a poníži jeho povýšenosť klamnými pohybmi svojich rúk.+ 12  A opevnené mesto s tvojimi vysokými múrmi bezpečia pováľa; poníži [ho], zrazí [ho] k zemi, do prachu.+

Poznámky pod čiarou