Izaiáš 33:1–24
33 Beda tebe, ktorý plieniš a sám nie si plienený, a tebe, ktorý si počínaš zradne a [iní] si s tebou zradne nepočínali.+ Ihneď ako skončíš ako plieniteľ, budeš vyplienený.+ Ihneď ako skončíš so zradným počínaním, budú si zradne počínať voči tebe.+
2 Ó, Jehova, prejav nám priazeň.+ V teba sme dúfali.+ Staň sa naším ramenom+ každého rána,+ áno, našou záchranou v čase tiesne.+
3 Národy utekali na zvuk hluku.+ Keď si povstal, národy boli rozohnané.+
4 A vaša korisť+ bude skutočne zhromaždená [ako] šváby, keď sa zhromažďujú, ako nápor rojov kobyliek, ktorý sa rúti proti niekomu.+
5 Jehova bude istotne vyzdvihnutý,+ lebo býva vo výšinách.+ Naplní Sion právom a spravodlivosťou.+
6 A dôveryhodnosť vašich čias bude bohatstvom záchran+ – múdrosť a poznanie,+ bázeň pred Jehovom,+ ktorá je jeho pokladom.
7 Hľa, ich hrdinovia, tí vykríkli na ulici; samotní poslovia pokoja+ budú horko plakať.
8 Cesty boli spustošené;+ ten, kto prichádzal po chodníku, prestal.+ Porušil zmluvu;+ pohrdol mestami;+ vôbec nebral ohľad na smrteľného človeka.+
9 Krajina smúti, uschla.+ Libanon je v rozpakoch;+ splesnivel. Šarón+ sa stal podobný púšťovej rovine; Bázan a Karmel striasajú svoje [lístie].+
10 „Ja teraz povstanem,“+ hovorí Jehova, „ja sa teraz vyvýšim;+ ja sa teraz zodvihnem.+
11 Počínate uschnutú trávu,+ porodíte strnisko. Váš vlastný duch vás strávi+ ako oheň+.
12 A národy budú ako vypálené vápno. Ako orezané tŕnie budú zapálené ohňom.+
13 Počujte, vy, ktorí ste ďaleko, čo urobím!+ A vy, ktorí ste blízko, poznajte moju moc!+
14 Hriešnici na Sione sa zdesili;+ odpadlíkov+ pochytila triaška: ‚Kto z nás môže nejaký čas bývať s pohlcujúcim ohňom?+ Kto z nás môže nejaký čas bývať s dlhotrvajúcimi požiarmi?‘+
15 Je ten, kto chodí stále v spravodlivosti+ a hovorí, čo je priame,+ kto zavrhuje nepoctivý zisk z podvodov,+ kto si otriasa ruky, aby sa nedotkol úplatku,+ kto si zapcháva ucho, aby nepočúval krviprelievanie a kto zaviera oči, aby nevidel, čo je zlé.+
16 To on bude bývať na výšinách;+ jeho bezpečnou výšinou budú skalnaté, ťažko prístupné miesta.+ Istotne [mu] bude daný jeho chlieb;+ jeho zásoba vody nezlyhá.“+
17 Tvoje oči zbadajú kráľa v jeho kráse;+ uvidia ďalekú krajinu.+
18 Tvoje srdce bude tlmeným tónom+ komentovať hrôzostrašnosť: „Kde je tajomník? Kde je ten, čo vypláca+? Kde je ten, čo počíta veže+?“
19 Neuvidíš nijaký nehanebný ľud, ľud prihlbokej reči na počúvanie, zajakavého jazyka, ktorému nerozumieš.+
20 Pozri na Sion+, mesto našich sviatočných príležitostí!+ Tvoje vlastné oči uvidia Jeruzalem [ako] nerušené miesto bývania, stan, ktorý nikto nezloží.+ Jeho stanové kolíky nikdy nebudú vytiahnuté a nijaký z jeho povrazov sa nepretrhne.+
21 Tam nám však ten Majestátny+, Jehova, bude miestom riek,+ širokých prieplavov. Nebude plávať tade nijaká flotila lodí a nebude tu plávať nijaká majestátna loď.
22 Veď Jehova je náš Sudca,+ Jehova je Ten, kto nám dáva ustanovenia,+ Jehova je náš Kráľ;+ on nás zachráni.+
23 Tvoje povrazy budú visieť voľne; ich stožiar neudržia pevne vztýčený; nenapli plachtu.
V tom čase sa bude musieť rozdeliť i hojnosť koristi; chromí si určite vezmú hodne vydrancovaného.+
24 A nijaký usadlík nepovie: „Som chorý.“+ Ľudu, ktorý býva [v krajine], bude odpustené ich previnenie.+