Izaiáš 34:1–17
34 Priblížte sa, národy, aby ste počuli;+ a vy, národnostné skupiny+, venujte pozornosť. Nech počúva zem i to, čo ju napĺňa,+ úrodná krajina+ a všetok jej výnos.+
2 Lebo Jehova prechováva rozhorčenie proti všetkým národom+ a zúrivý hnev proti všetkému ich vojsku.+ Určite ich oddá zničeniu, vydá ich na zabíjanie.+
3 A ich zabití budú vyhodení; a z ich mŕtvol, z tých bude vystupovať zápach;+ a od ich krvi sa roztavia vrchy.+
4 A všetci z nebeského vojska zhnijú.+ A nebesia budú zvinuté+ ako zvitok knihy; a ich vojsko celé zoschne, ako zosychá lístie z viniča a ako zoschnutá [figa] z figovníka.+
5 „Veď môj meč+ sa istotne zmáča v nebesiach. Hľa, zostúpi na Edom+ a na ľud, ktorý som podľa práva vydal na zničenie+.
6 Jehova má meč; ten bude sýtený krvou+; zamastí sa tukom, krvou mladých baranov a capov, tukom+ baraních obličiek. Veď Jehova má obeť v Bocre a veľké zabíjanie v edomskej krajine.+
7 A klesnú s nimi divé býky+ a mladé býky so silnými;+ a ich krajina sa zmáča krvou a ich prach sa zamastí tukom.“+
8 Veď Jehova má deň pomsty,+ rok odplaty za právny spor o Sion.+
9 A ich bystriny sa premenia na smolu a ich prach na síru; a ich krajina bude ako horiaca smola.+
10 Nebude uhasená v noci ani vo dne; na neurčitý čas bude stúpať jej dym.+ Z pokolenia na pokolenie bude vyschnutá;+ po celú večnosť ňou nebude nikto prechádzať.+
11 A vezmú ju do vlastníctva pelikán a dikobraz, bývať budú v nej ušaté sovy a krkavce;+ a on natiahne ponad ňu mernú šnúru+ prázdnoty a kamene pustoty.
12 Jej urodzení – nie sú nijakí, ktorých povolajú ku kraľovaniu, a všetky jej kniežatá, tie nebudú nič.+
13 Na ich obytných vežiach vyrastie tŕnie, na ich opevnených miestach žihľava a tŕnistá burina;+ a stane sa miestom bývania šakalov,+ nádvorím pre pštrosov.+
14 A tí, ktorí obchádzajú bezvodné kraje, stretnú sa so zavýjajúcimi zvieratami a dokonca i démon v podobe capa+ bude volať na svojho druha. Áno, istotne si tam urobí pohodlie lelek a nájde si miesto na odpočinok.+
15 Urobil si tam miesto šípový had a kladie [vajcia] a vysedí [ich] a zhromaždí [ich] do svojho tieňa. Áno, zhromaždia sa tam luniaky+, každý so svojou družkou.
16 Skúmajte v Jehovovej knihe+ a čítajte nahlas; nikto z nich nechýba;+ skutočne, každý má celkom istotne družku, lebo ten príkaz vydali Jehovove ústa+ a zozbieral ich jeho duch.+
17 A to On hádzal pre nich lós a jeho vlastná ruka im pridelila miesto podľa mernej šnúry.+ Vezmú ho do vlastníctva na neurčitý čas; pokolenie za pokolením budú na ňom bývať.
