Izaiáš 42:1–25
42 Hľa, môj sluha+, ktorého pevne držím!+ Môj vyvolený+, [ktorého] moja duša schválila!+ Vložil som doňho svojho ducha.+ Vynesie právo národom.+
2 Nebude kričať ani zvyšovať [hlas] a nedá svoj hlas počuť na ulici.+
3 Nalomenú trstinu nedolomí+ a pohasínajúci ľanový knôt, ten nezhasí. V pravosti vynesie právo.+
4 Nezhasne ani sa nenalomí, kým nezavedie na zemi právo;+ a na jeho zákon budú stále čakať ostrovy.+
5 Toto povedal [pravý] Boh, Jehova, Stvoriteľ nebies+ a ten Vznešený, ktorý ich rozťahuje;+ Ten, ktorý rozprestiera zem+ a jej výnos,+ Ten, čo dáva dych+ ľuďom na nej+ a ducha tým, ktorí po nej chodia:+
6 „Ja, Jehova, som ťa povolal v spravodlivosti+, a potom som ťa uchopil za ruku.+ A budem ťa starostlivo strážiť a dám ťa ako zmluvu ľudu,+ ako svetlo národom,+
7 [aby si] otváral slepé oči,+ vyvádzal z kobky väzňa,+ z domu zadržania tých, ktorí sedia v tme.+
8 Ja som Jehova. To je moje meno;+ a nikomu inému nedám svoju slávu+ ani svoju chválu+ rytinám.+
9 Prvé veci – hľa, prišli,+ ale ja oznamujem nové veci. Pred tým ako začnú pučať, pôsobím, aby ste [ich] počuli.“+
10 Spievajte Jehovovi novú pieseň,+ jeho chválu od najvzdialenejšieho konca zeme,+ vy, ktorí zostupujete k moru+ a k tomu, čo ho napĺňa, ostrovy a vy, ktorí ich obývate.+
11 Nech pustatina+ a jej mestá pozdvihnú [svoj hlas], osady, ktoré obýva Kedár.+ Nech obyvatelia skalného útesu+ kričia v radosti. Z vrcholku vrchov nech ľudia hlasno volajú.
12 Nech pripisujú Jehovovi slávu+ a nech dokonca na ostrovoch rozprávajú jeho chválu.+
13 Jehova vyjde ako mocný muž.+ Ako bojovník prebudí horlivosť.+ Zvolá, áno, vydá bojový pokrik;+ ukáže sa mocnejším ako jeho nepriatelia.+
14 „Dlho som bol ticho.+ Mlčal som.+ Ovládal som sa.+ Ako rodiaca žena budem súčasne stenať, ťažko dýchať a lapať po dychu.+
15 Spustoším+ vrchy a pahorky a všetko ich rastlinstvo usuším. A ja zmením rieky na ostrovy a trstinové rybníky vysuším.+
16 A ja dám slepým chodiť po ceste, ktorú nepoznali;+ spôsobím, aby šliapali po vozovej ceste, ktorú nepoznali.+ Temné miesto pred nimi zmením na svetlo+ a nerovné územie na rovinu.+ To ja pre nich urobím a neopustím ich.“+
17 Budú obrátení späť, budú veľmi zahanbení tí, čo vkladajú dôveru vo vyrezávaný obraz,+ tí, ktorí hovoria liatemu obrazu: „Vy ste naši bohovia.“+
18 Počúvajte, hluchí; a pozrite, aby ste videli, vy slepí.+
19 Kto je slepý, ak nie môj sluha, a kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý ako ten odmenený, alebo slepý ako Jehovov sluha?+
20 Bolo vidieť mnoho vecí, ale ty si stále nebdel.+ Otvárali sa uši, ale ty si stále nepočúval.+
21 Sám Jehova pre svoju spravodlivosť+ našiel potešenie v tom, aby vyvýšil zákon+ a urobil ho majestátnym.
22 Je to však ľud olúpený a vydrancovaný,+ všetci sú chytení do pasce v dierach a sú poschovávaní v domoch zadržania.+ Stali sa [niečím] na drancovanie, a niet osloboditeľa,+ na plienenie, a nikto nehovorí: „Vracaj!“
23 Kto z vás nakloní k tomu ucho? Kto bude venovať pozornosť a počúvať pre neskoršie časy?+
24 Kto vydal Jakoba iba na plienenie a Izraela tým, čo drancujú? Či to nie je Jehova, Ten, proti ktorému sme hrešili a na ktorého cestách oni nechceli chodiť a ktorého zákon nepočúvali?+
25 Preto vylieval na neho zúrivosť, svoj hnev a silu vojny.+ A stravovalo ho to dookola,+ ale nevšímal si [to];+ a blčalo to proti nemu, ale nič si nebral k srdcu.+
