Izaiáš 46:1–13
46 Bel+ sa sklonil+, Nebo sa hrbí; ich modly+ sú pre divé zvieratá a domáce zvieratá, ich náklady, batožina, [sú] bremenom pre unavené zvieratá.
2 Zohnú sa; každý sa zohne rovnako; jednoducho nie sú schopní zaobstarať únik+ pre bremeno, ale ich duša pôjde do zajatia.+
3 „Počúvajte ma, ó, Jakobov dom a všetci zostávajúci z domu Izraela,+ vy, ktorých [som] vyviedol z brucha, vynesení z lona.+
4 Až do staroby [človeka] som Ten istý;+ a sám [vás] budem stále podopierať až do šedín.+ Sám budem istotne konať,+ aby som sám niesol a sám podopieral a zaobstaral únik+.
5 Ku komu ma pripodobníte+ alebo [komu ma] urobíte roveň, alebo s [kým] ma porovnáte, aby sme sa podobali?+
6 Sú takí, čo rozhadzujú zlato z mešca a na ramene váh vážia striebro. Najímajú kovotepca a ten z toho urobí boha.+ Vrhajú sa na zem, áno, klaňajú sa.+
7 Nosia to na pleci,+ nesú to a ukladajú to na miesto, aby to zostalo stáť. Nehýbe sa to zo svojho stanovišťa.+ Niekto na to aj volá, ale ono neodpovedá; nezachraňuje to [človeka] z tiesne.+
8 Pamätajte si toto, aby ste nabrali odvahu. Vezmite si to k srdcu,+ priestupníci.+
9 Pamätajte na prvé veci z dávneho času,+ že som Božský+ a niet iného Boha+, ani nikto nie je ako ja;+
10 Ten, ktorý od začiatku hovorí o konci+ a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali;+ Ten, ktorý hovorí: ‚Moja rada bude stáť+ a urobím všetko, čo je mojím potešením‘;+
11 Ten, ktorý od východu slnka volá dravého vtáka,+ zo vzdialenej krajiny muža, aby uskutočnil moju radu.+ Hovoril som [o tom], aj to privediem.+ Utvoril som to, aj to vykonám.+
12 Počúvajte ma, vy silní v srdci+, vy vzdialení od spravodlivosti.+
13 Priblížil som svoju spravodlivosť.+ Nie je ďaleko,+ a moja záchrana sa neoneskorí.+ A ja dám na Sione záchranu Izraelovi, svojej kráse.“+
