Izaiáš 51:1–23
51 Počúvajte ma, vy, ktorí sa usilujete o spravodlivosť,+ ktorí sa snažíte nájsť Jehovu.+ Pozrite ku skale+, z ktorej ste boli vysekaní a k dutine jamy, z ktorej ste boli vykopaní.
2 Pozrite sa k svojmu otcovi+ Abrahámovi+ a k Sáre,+ ktorá vás nakoniec porodila v pôrodných bolestiach. Bol totiž jeden, keď som ho povolal,+ a potom som ho požehnal a urobil z neho mnohých.+
3 Veď Jehova istotne uteší Sion.+ Určite uteší všetky jeho spustošené miesta+ a jeho pustatinu urobí podobnú Edenu+ a jeho púšťovú rovinu podobnú Jehovovej záhrade.+ Nájde sa v ňom jasanie a plesanie, vďakyvzdanie a zvuk melódie.+
4 Venuj mi pozornosť, ó, ľud môj; a ty, moja národnostná skupina,+ nakloň ucho. Veď odo mňa vyjde zákon+ a aj dám, aby moje sudcovské rozhodnutie pôsobilo ako svetlo národom.+
5 Moja spravodlivosť je blízko.+ Moja záchrana+ istotne vyjde a moje ramená budú súdiť i národy.+ Vo mňa budú dúfať ostrovy+ a budú čakať na moje rameno.+
6 Pozdvihnite oči k nebesiam+ a pozrite dolu na zem. Veď i nebesia budú rozptýlené ako dym+ a zem sa obnosí ako odev+ a jej obyvatelia zomrú ako komár. Ale moja záchrana, tá bude až na neurčitý čas+ a moja spravodlivosť nebude rozdrvená.+
7 Počúvajte ma, vy, ktorí poznáte spravodlivosť, ľud, v ktorého srdci je môj zákon.+ Nebojte sa pohany smrteľných ľudí a nebuďte zdesení pre ich utŕhačné slová.+
8 Veď moľ ich zožerie ako odev a šatový moľ ich zožerie ako vlnu.+ Ale moja spravodlivosť, tá bude až na neurčitý čas a moja záchrana na nespočítateľné pokolenia.“+
9 Prebuď sa, prebuď sa, odej sa silou,+ ó, Jehovovo rameno!+ Prebuď sa ako za dávnych dní, ako za pokolení dávno minulých čias.+ Či nie si to ty, ktoré rozbilo Rachaba+, ktoré prebodlo morskú obludu?+
10 Či nie si to ty, ktoré vysušilo more, vody ohromnej hĺbky?+ To, ktoré z morských hlbín urobilo cestu, aby prešli vyplatení?+
11 Potom sa vrátia Jehovovi vykúpení a prídu k Sionu s radostným prevolávaním+ a na ich hlave bude plesanie na neurčitý čas.+ Získajú jasanie a plesanie.+ Zármutok a vzdychanie istotne utečú.+
12 „Ja – ja sám som Ten, kto vás utešuje.+
Kto si ty, že by si sa mal báť smrteľného človeka, ktorý zomrie,+ a syna ľudí, ktorý zanikne len ako zelená tráva?+
13 A že by si zabudol na Jehovu, svojho Tvorcu,+ Toho, ktorý roztiahol nebesia+ a položil základ zeme,+ takže si bol po celý deň zdesený pre zúrivý hnev toho, kto [ťa] zvieral,+ akoby celkom upriamený na [tvoju] skazu?+ A kde je zúrivý hnev toho, kto [ťa] zvieral?+
14 Ten, kto sa zohýba v reťaziach, istotne bude rýchlo uvoľnený,+ aby neodišiel v smrti do jamy+ a aby mu nechýbal chlieb.+
15 Ale ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, ktorý vzdúva more, aby sa rozbúrili jeho vlny.+ Jehova vojsk je jeho meno.+
16 A dám ti do úst svoje slová+ a istotne ťa prikryjem tieňom svojej ruky,+ aby som zasadil nebesia+ a položil základ zeme+ a povedal Sionu: ‚Ty si môj ľud.‘+
17 ‚Precitni, precitni, vstaň, ó, Jeruzalem,+ ty, čo si pil z Jehovovej ruky pohár zúrivého hnevu.+ Čašu, pohár, ktorý pôsobí motanie, si vypil, vyprázdnil.+
18 Nikto zo všetkých synov+, ktorých zrodil, ho nesprevádzal, a nikto zo všetkých synov, ktorých odchoval, ho nevzal za ruku.+
19 Tie dve veci sa ti stávali.+ Kto bude mať s tebou súcit?+ Plienenie a rozvrat a hlad a meč!+ Kto ťa uteší?+
20 Tvoji synovia omdleli.+ Ľahli si na vchody všetkých ulíc ako divé ovce v sieti+, ako tí, čo sú plní Jehovovho zúrivého hnevu,+ kárania tvojho Boha.“+
21 Preto počúvaj, prosím, toto, ó, žena utrápená+ a opitá, ale nie vínom.+
22 Toto povedal tvoj Pán, Jehova, áno tvoj Boh, ktorý bojuje+ o svoj ľud: „Hľa, odnímem z tvojej ruky pohár, ktorý pôsobí motanie.+ Čašu, môj pohár zúrivého hnevu – už ho nebudeš zasa piť.+
23 A dám ho do ruky tých, ktorí ťa dráždia,+ ktorí povedali tvojej duši: ‚Skloň sa, aby sme prešli‘, takže si svoj chrbát urobila podobný zemi a ako ulicu pre tých, ktorí tade prechádzajú.“+
