Izaiáš 57:1–21
57 Spravodlivý zahynul,+ ale nikto si [to] neberie k srdcu.+ A ľudia milujúcej láskavosti sú zhromažďovaní [k mŕtvym],+ pričom nikto nerozlišuje, že bol oddelený spravodlivý kvôli nešťastiu.+
2 Vchádza do pokoja;+ odpočívajú+ na svojich posteliach,+ [každý], kto chodí priamočiaro.+
3 „A vy, pristúpte až sem,+ synovia veštkyne+, semeno cudzoložníka a ženy, dopúšťajúcej sa prostitúcie:+
4 Nad kým sa dobre zabávate?+ Proti komu stále naširoko otvárate ústa, vyplazujete jazyk?+ Či nie ste deťmi priestupku, semenom falošnosti,+
5 tými, čo sa rozvášňujú medzi veľkými stromami,+ pod každým bujným stromom,+ a zabíjajú deti v údoliach bystrín pod puklinami skalných útesov?+
6 Tvoj diel bol pri hladkých kameňoch údolia bystriny.+ Tie – tie boli tvojím údelom.+ Im si navyše vylievala tekutú obeť,+ predkladala si dar. Mám sa tými vecami utešiť?+
7 Postavila si si posteľ na vysokom a vyzdvihnutom vrchu.+ I tam si šla predložiť obeť.+
8 A za dvere a zárubňu si položila svoje pamätné [znamenie].+ Stranou odo mňa [si sa] odkryla a vystúpila si hore; posteľ si si urobila priestrannú.+ A pre seba si uzavierala s nimi zmluvu. Milovala si posteľ s nimi.+ Zbadala si mužský orgán.
9 A zostúpila si k Melechovi s olejom a stále si rozhojňovala svoje masti.+ A vysielala si svojich vyslancov do diaľky, takže si to znížila k šeolu.+
10 Lopotila si sa v množstve svojich ciest.+ Nepovedala si: ‚Je to beznádejné!‘ Našla si oživenie svojej sily.+ Preto si neochorela.+
11 Koho si sa zľakla a začala sa báť,+ takže si sa uchýlila k luhaniu?+ Ale na mňa si nepamätala.+ Nič si si nevzala k srdcu.+ Nemlčal som a neutajoval som to?+ Takže si ani zo mňa nemala strach.+
12 Sám budem rozprávať o tvojej spravodlivosti+ a tvojich dielach,+ takže ti nebudú užitočné.+
13 Keď budeš volať o pomoc, tvoja zbierka vecí ťa neoslobodí,+ ale vietor ich všetky odnesie.+ Odvanie ich výpar, ale ten, kto ma robí svojím útočišťom,+ zdedí krajinu a vezme do vlastníctva môj svätý vrch.+
14 A istotne sa povie: ‚Nasypte, nasypte! Vyčistite cestu.+ Odstráňte akúkoľvek prekážku z cesty môjho ľudu.‘“+
15 Lebo tak povedal ten Vysoký a Vyvýšený+, bývajúci navždy+ a ktorého meno je sväté:+ „Vo výške a na svätom mieste bývam,+ aj pri zdrvenom a poníženom v duchu,+ aby som oživil ducha ponížených a oživil srdce zdrvených.+
16 Veď sa nebudem prieť na neurčitý čas, ani sa nebudem trvale rozhorčovať,+ lebo by kvôli mne zoslabol i duch,+ aj dýchajúci tvorovia, ktorých som sám urobil.+
17 Nad klamlivosťou jeho nepoctivého zisku+ som sa rozhorčil a udrel som ho a skryl som [tvár],+ pričom som bol rozhorčený. Ale stále chodil ako odpadlík+ cestou svojho srdca.
18 Videl som samotné jeho cesty a začal som ho uzdravovať+ a sprevádzať+ a jemu a jeho smútiacim+ dávať náhradu s útechou+.“
19 „Tvorím ovocie pier.+ Bude trvalý pokoj pre toho, kto je ďaleko a pre toho, kto je blízko,“+ povedal Jehova, „a uzdravím ho.“+
20 „Ale zlí sú ako more, ktoré sa zmieta, keď sa nemôže upokojiť, ktorého vody víria nahor chaluhy a bahno.
21 Niet žiadneho pokoja,“ povedal môj Boh, „pre zlých.“+
