Izaiáš 58:1–14
58 „Volaj z plného hrdla; nezdŕžaj sa.+ Pozdvihni svoj hlas ako roh a povedz môjmu ľudu o jeho vzbure+ a Jakobovmu domu o jeho hriechoch.
2 A predsa som to bol ja, deň po dni, koho stále hľadali a vyjadrovali potešenie z poznania mojich ciest,+ ako národ, ktorý koná spravodlivosť a ktorý neopustil právo svojho Boha+ v tom, že ma stále prosili o spravodlivé súdy a približovali sa k Bohu, v ktorom mali potešenie:+
3 ‚Prečo sme sa postili, a ty si [to] nevidel,+ a trápili sme svoju dušu,+ a ty si si to nevšímal?‘+
Skutočne ste nachádzali potešenie práve v deň svojho pôstu, keď tu boli všetci vaši namáhavo pracujúci, ktorých ste naháňali do práce.+
4 Skutočne ste sa postili pre hádky a zápas+ a pre bitie päsťou zla.+ Či ste sa nepostili stále ako v deň, keď malo byť počuť váš hlas vo výške?
5 Mal by sa pôst, ktorý si volím, stať niečím takým? Dňom, keď pozemský človek trápi svoju dušu,+ aby skláňal hlavu ako sitina a aby si ako ležadlo prestieral vrecovinu a popol?+ Tomu hovoríte pôst a deň prijateľný Jehovovi?+
6 Či nie je toto pôst, ktorý si volím? Uvoľniť okovy zla,+ putá jarma rozviazať+ a poslať zdrvených na slobodu+ a zlomiť vo dvoje každú tyč jarma?+
7 Či to nie je to, aby si rozdelil svoj chlieb hladnému+ a aby si priviedol do [svojho] domu strápených ľudí bez domova?+ A ak by si videl niekoho nahého, aby si ho prikryl+ a aby si sa neskrýval pred vlastným telom?+
8 Vtedy by vytrysklo tvoje svetlo ako ranné zore+ a rýchlo by vyšlo tvoje zotavenie.+ A tvoja spravodlivosť by istotne kráčala pred tebou;+ samotná Jehovova sláva by bola tvojou zadnou strážou.+
9 Vtedy by si zavolal a Jehova by ti odpovedal; kričal by si o pomoc+ a on by povedal: ‚Tu som!‘
Ak odstrániš zo svojho stredu tyč jarma+, ukazovanie prstom+ a hovorenie toho, čo škodí,+
10 a poskytneš hladnému svoju vlastnú [túžbu] duše+ a nasýtiš dušu, ktorá je trápená, aj tvoje svetlo istotne vysvitne i v tme a tvoja temnota bude ako poludnie.+
11 A Jehova ťa celkom istotne stále+ povedie+ a bude sýtiť tvoju dušu i vo vyprahnutej krajine+ a tvoje kosti, tie bude posilňovať;+ a staneš sa podobným dobre zavlažovanej záhrade+ a vodnému zdroju, ktorého vody neluhajú.
12 A na tvoj podnet ľudia istotne vybudujú miesta dlhý čas spustošené;+ vyzdvihneš dokonca základy nepretržitých pokolení.+ A skutočne sa budeš volať tým, ktorý opravil prielom,+ ktorý obnovil vozové cesty, pri ktorých sa býva.
13 Ak kvôli sabatu odvrátiš svoju nohu od konania svojich vlastných potešení v mojom svätom dni+ a skutočne nazveš sabat najväčším potešením, Jehovovým svätým [dňom], ktorý sa oslavuje,+ a skutočne ho budeš oslavovať skôr, ako by si konal podľa svojich vlastných ciest, skôr, ako by si nachádzal, čo teší teba a hovoril slovo,
14 vtedy nájdeš svoje najväčšie potešenie v Jehovovi+ a ja ťa nechám jazdiť po výšinách zeme;+ a nechám ťa jesť z dedičného vlastníctva tvojho predka Jakoba,+ lebo [to] povedali samotné Jehovove ústa.“+
