Izaiáš 59:1–21
59 Hľa, Jehovova ruka sa neskrátila tak, že nemôže zachrániť,+ ani jeho ucho neoťaželo tak, že nemôže počuť.+
2 Nie, ale práve vaše previnenia sa stali tým, čo pôsobí rozdelenie medzi vami a vaším Bohom,+ a vaše hriechy spôsobili, že pred vami skrýva tvár, aby nepočul.+
3 Lebo vaše dlane sa znečistili krvou+ a vaše prsty previnením. Vaše pery hovorili faloš.+ Váš jazyk stále mrmlal číru nespravodlivosť.+
4 Nikto nevolá v spravodlivosti+ a vôbec nikto nešiel na súd vo vernosti. Dôverovalo sa v neskutočné+ a hovorila sa bezcennosť.+ Počaté boli ťažkosti a zrodila sa škodlivosť.+
5 Vysedeli vajcia jedovatého hada a tkali iba pavučinovú sieť.+ Ktokoľvek by zjedol z ich vajec, zomrel by, a z [vajca], ktoré by sa rozbilo, by sa vyliahla vretenica.+
6 Ich holá pavučina neposlúži ako odev, ani sa neprikryjú svojimi dielami.+ Ich diela sú škodlivé diela a v ich dlaniach je činnosť násilia.+
7 Ich nohy bežia stále k samému zlu+ a ponáhľajú sa preliať nevinnú krv.+ Ich myšlienky sú škodlivé myšlienky;+ na ich cestách je pustošenie a rozvrat.+
8 Prehliadali cesty pokoja+ a v ich stopách niet práva.+ Pokrivili si vozové cesty.+ Nikto, kto po nich kráča, nepozná pokoj.+
9 Preto sa od nás ďaleko vzdialilo právo, a spravodlivosť nás nedostihuje. Stále dúfame vo svetlo, ale hľa, tma; v jas, [ale] chodili sme v ustavičnej temnote.+
10 Stále tápeme po stene ako slepci a tápeme ako [ľudia] bez očí.+ Na pravé poludnie sme sa potkli ako vo večernej tme; medzi statnými [sme] ako mŕtvi.+
11 Všetci stále stonáme ako medvede; a smutno hrkútame ako holubice.+ Stále sme dúfali v právo,+ ale nebolo ho; v záchranu, [ale] zostala od nás ďaleko.+
12 Lebo pribudlo našej vzbury pred tebou;+ a našich hriechov, [z ktorých] každý svedčil proti nám.+ Veď naše vzbury sú s nami; a svoje previnenia, tie dobre poznáme.+
13 Bolo prestúpení i zapierania Jehovu;+ a odstupovalo sa od nášho Boha, hovorilo sa o útlaku a vzbure,+ prijímali sa i mrmlali sa slová falošnosti zo samotného srdca.+
14 A právo bolo donútené odstúpiť+ a spravodlivosť zostala stáť ďaleko.+ Veď pravda sa potkla na námestí, a čo je priamočiare, nie je schopné vojsť.+
15 A pravda chýba,+ a ktokoľvek sa odvracia od zlého, je plienený.+
A Jehova [to] uvidel a v jeho očiach bolo zlé, že niet práva.+
16 A keď videl, že tu niet žiadneho muža, začal dávať najavo úžas, že nikto nezakročí.+ A jeho rameno zachraňovalo preňho a jeho vlastná spravodlivosť ho podporila.+
17 Potom si obliekol spravodlivosť ako drôtenú košeľu+ a na hlavu si dal prilbu záchrany.+ Ďalej si obliekol odevy pomsty ako šat+ a zahalil sa horlivosťou ako plášťom bez rukávov.+
18 On odmení konanie zodpovedajúcim spôsobom:+ zúrivým hnevom svojim protivníkom, náležitým zaobchádzaním svojim nepriateľom.+ Ostrovom odplatí náležitým počínaním.+
19 A od západu slnka dostanú strach z Jehovovho mena+ a od východu slnka z jeho slávy,+ lebo príde ako tiesnivá rieka, ktorú prihnal samotný Jehovov duch.+
20 „A Výplatca+ istotne príde k Sionu+ a k tým, ktorí sa v Jakobovi odvracajú od priestupku,“+ je Jehovov výrok.
21 „A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi,“+ povedal Jehova.
„Môj duch, ktorý je na tebe,+ a moje slová, ktoré som ti vložil do úst+ – nebudú odňaté z tvojich úst ani z úst tvojho potomstva ani z úst potomstva tvojho potomstva,“ povedal Jehova, „odteraz až na neurčitý čas.“+
