Izaiáš 6:1–13
6 V roku, keď zomrel Kráľ Uzzijah+, videl som Jehovu+ ako sedí na vysokom a povznesenom tróne,+ a jeho suknice napĺňali chrám.+
2 Nad ním stáli serafíni.+ Každý mal šesť krídiel. Dvoma si zakrýval tvár+ a dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal.
3 A volal jeden na druhého a hovoril: „Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk.+ Plnosť celej zeme je jeho slávou.“
4 A čapy+ prahov sa roztriasli pri hlase toho, ktorý volal, a dom sa postupne naplnil dymom.+
5 A povedal som: „Beda mi! Lebo som umlčaný, pretože som muž nečistých pier+ a bývam medzi ľudom nečistých pier;+ veď moje oči videli samotného Kráľa, Jehovu vojsk!“+
6 Nato priletel ku mne jeden zo serafínov a v jeho ruke bol žeravý uhoľ,+ ktorý vzal kliešťami z oltára.+
7 A dotkol sa mojich úst+ a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich pier a tvoje previnenie odišlo a tvoj hriech je zmierený.“+
8 A počul som Jehovov hlas, ako hovorí: „Koho pošlem a kto nám+ pôjde?“ A povedal som: „Tu som! Pošli ma.“+
9 A ďalej povedal: „Choď a povieš tomuto ľudu: ‚Počujte znovu a znovu, ale nerozumejte; a viďte znovu a znovu, ale nezískajte nijaké poznanie.‘+
10 Urob srdce tohto ľudu necitlivé+ a ich uši, tie urob neprístupné+ a oči, tie im zalep, aby svojimi očami nevideli a svojimi ušami nepočuli a aby ich srdce neporozumelo a aby sa skutočne neobrátili a nezískali si uzdravenie.“+
11 Na to som povedal: „Ako dlho, ó, Jehova?“+ Potom povedal: „Kým sa mestá naozaj nezrútia v troskách, takže budú bez obyvateľov, a domy budú bez pozemského človeka a zem bude skazená na spustošeninu;+
12 a Jehova skutočne ďaleko vzdiali pozemských ľudí a uprostred krajiny sa skutočne veľmi rozšíri opustený stav.+
13 A ešte bude v nej desatina+ a aj z tej musí byť niečo na spálenie, ako veľký strom a ako objemný strom, z ktorých, keď [sa] rúbu,+ je peň;+ jej peň bude sväté semeno.“+
