Izaiáš 63:1–19
63 Kto je ten, čo prichádza z Edomu+, ten s odevmi žiariacich farieb z Bocry+, ten, kto je ctihodný v svojom oblečení a kráča v hojnosti svojej sily?
„Ja, Ten, ktorý hovorí v spravodlivosti,+ Ten, čo oplýva [silou] zachraňovať.“+
2 Prečo je tvoje oblečenie červené a tvoje odevy sú ako [odevy] toho, čo šliape vo vínnom lise?+
3 „Sám som šliapal [vo] vínnej kadi,+ zatiaľ čo so mnou nebol nikto z národov. A stále som ich šliapal v svojom hneve+ a pošliapaval som ich v svojom zúrivom hneve.+ A ich striekajúca krv mi pokropila odevy+ a znečistil som si všetko oblečenie.
4 Lebo v mojom srdci je deň pomsty+ a prišiel práve rok mojich vyplatených.
5 A pozeral som sa, ale nebolo nijakého pomocníka; a začal som prejavovať údiv, ale nikto neponúkal podporu.+ Záchranu mi preto zaobstaralo moje rameno+ a podporil ma môj zúrivý hnev+.
6 A v svojom hneve som dupal po národoch a potom som ich opil svojím zúrivým hnevom+ a odviedol na zem ich striekajúcu krv.“+
7 Budem sa zmieňovať o Jehovovej milujúcej láskavosti,+ o Jehovových chválach, podľa všetkého, čo nám prejavil Jehova,+ aj o hojnej dobrote voči domu Izraela,+ ktorú im prejavil podľa svojho milosrdenstva+ a podľa hojnosti svojej milujúcej láskavosti.
8 A ďalej povedal: „Sú predsa mojím ľudom,+ synmi, ktorí nebudú falošní.“+ Stal sa teda ich Záchrancom.+
9 Počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho.+ A zachránil ich jeho osobný posol.+ V svojej láske a v svojom súcite ich sám vyplatil+ a pozdvihol ich a nosil ich po všetky dávne dni.+
10 Ale oni sa vzbúrili+ a ublížili jeho svätému duchu.+ Tu sa premenil na ich nepriateľa;+ sám s nimi bojoval.+
11 A začalo sa spomínať na dávne dni, na jeho sluhu Mojžiša: „Kde je Ten, ktorý ich vyviedol z mora+ s pastiermi svojho stáda drobného dobytka?+ Kde je Ten, ktorý doňho vložil svojho svätého ducha+?
12 Ten, ktorý nechal svoje krásne rameno+ ísť po Mojžišovej pravici; Ten, ktorý pred nimi rozdelil vody,+ aby si urobil meno trvajúce na neurčito;+
13 Ten, ktorý ich nechal kráčať vzdúvajúcimi sa vodami, takže sa nepotkli v pustatine ako kôň?+
14 Ako keď zviera zostúpi do údolnej roviny, samotný Jehovov duch im dal odpočinúť.“+
Tak si viedol svoj ľud, aby si si urobil krásne meno.+
15 Pozri z neba+ a viď zo svojho vyvýšeného príbytku svätosti a krásy.+ Kde je tvoja horlivosť+ a tvoja plná moc, rozruch tvojho vnútra+ a tvoje milosrdenstvo+? Voči mne sa zadržali.+
16 Veď si náš Otec;+ i keď Abrahám nás možno nepoznal a Izrael nás možno neuznáva, ty, ó, Jehova, si náš Otec. Náš dávny Výplatca je tvoje meno.+
17 Prečo nás, ó, Jehova, stále nechávaš blúdiť mimo tvojich ciest? Prečo zatvrdzuješ naše srdce proti bázni pred tebou?+ Vráť sa kvôli svojim sluhom, kmeňom svojho dedičného vlastníctva.+
18 Tvoj svätý ľud+ mal na chvíľočku vlastníctvo. Naši protivníci pošliapali tvoju svätyňu.+
19 Na dlhý čas sme sa stali ako tí, nad ktorými si nevládol, ako tí, nad ktorými sa nevzývalo tvoje meno.+
