Izaiáš 64:1–12
64 Ó, kiež by si bol roztrhol nebesia, aby si bol zostúpil,+ aby sa kvôli tebe boli roztriasli samotné vrchy,+
2 ako keď oheň zapaľuje chrastie [a] oheň privádza vodu do varu, aby si urobil svoje meno známe svojim protivníkom+ a aby sa kvôli tebe znepokojovali národy!+
3 Keď si konal bázeň vzbudzujúce veci,+ v ktoré sme nemohli dúfať, zostúpil si. Vrchy sa kvôli tebe triasli.+
4 A oddávna nik nepočul,+ ani nikto nenaklonil ucho, ani žiadne oko nevidelo Boha okrem teba,+ ktorý koná v prospech toho, kto naňho čaká.+
5 Stretol si sa s tým, kto jasá a koná spravodlivosť,+ s tými, čo stále na teba pamätajú na tvojich cestách.+
Hľa, ty si sa rozhorčil,+ zatiaľ čo sme hrešili+ – v nich po dlhý čas, a mali by sme byť zachránení?+
6 A všetci sa stávame ako niekto nečistý a všetky naše skutky spravodlivosti sú ako odev pre obdobie menštruácie;+ a uvädneme všetci ako lístie+ a naše previnenia nás odnesú ako vietor.+
7 A nikto nevzýva tvoje meno,+ nikto sa nedvíha, aby sa ťa chopil, lebo si pred nami skryl svoju tvár+ a nechávaš nás roztaviť+ mocou nášho previnenia.
8 A teraz, ó, Jehova, ty si naším Otcom.+ Sme hlina+ a ty si náš Hrnčiar;+ a všetci sme dielom tvojej ruky.+
9 Nerozhorčuj sa nadmieru, ó, Jehova,+ a nepamätaj navždy na [naše] previnenie.+ Len pozri, prosím: všetci sme tvojím ľudom.+
10 Tvoje sväté mestá+ sa stali pustatinou. Sion+ sa stal úplnou pustatinou, Jeruzalem opusteným úhorom.+
11 Náš dom svätosti a krásy,+ v ktorom ťa chválili naši predkovia,+ sa stal niečím na spálenie v ohni;+ a každá z našich žiadúcich vecí+ sa stala spustošením.
12 Budeš sa zdržiavať tvárou v tvár týmto veciam,+ ó, Jehova? Zostaneš ticho a necháš nás trápiť sa do krajnosti?+
