Ján 10:1–42
10 „Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ten, kto nevchádza dverami+ do ovčinca, ale prelezie inokade, je zlodej a lupič.+
2 Ale ten, kto vchádza dverami+, je pastier+ oviec+.
3 Tomu vrátnik+ otvára a ovce+ počujú jeho hlas a on volá svoje ovce po mene a vyvádza ich von.
4 Keď vypustil všetky svoje, ide pred nimi a ovce ho nasledujú+, lebo poznajú jeho hlas.+
5 Cudzieho istotne nebudú nasledovať, ale utečú od neho,+ lebo nepoznajú hlas cudzích.“+
6 Ježiš im rozprával toto prirovnanie, ale oni nevedeli, čo znamená to, čo im hovoril.+
7 A tak Ježiš znovu povedal: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ja som tie dvere+ oviec.
8 Všetci tí, ktorí prišli namiesto mňa, sú zlodeji a lupiči;+ ale ovce ich nepočúvali.+
9 Ja som tie dvere;+ ktokoľvek vchádza cezo mňa, bude zachránený a bude vchádzať a vychádzať a nájde pastvu+.
10 Zlodej+ prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil.+ Ja som prišiel, aby mali život a mohli ho mať v hojnosti.
11 Ja som znamenitý pastier;+ znamenitý pastier sa vzdáva svojej duše v prospech oviec.+
12 Nádenník+, ktorý nie je pastierom a ktorému ovce nepatria, keď vidí prichádzať vlka, opustí ovce a uteká – a vlk ich uchvacuje a rozháňa+ –
13 lebo je to nádenník+ a nestará sa o ovce.+
14 Ja som znamenitý pastier a poznám svoje ovce+ a moje ovce poznajú mňa,+
15 tak ako Otec pozná mňa a ja poznám Otca;+ a ja sa vzdávam svojej duše v prospech oviec.+
16 A mám iné ovce+, ktoré nie sú z tohto ovčinca+; aj tie privediem, a budú počúvať môj hlas,+ a stanú sa jedným stádom jedného pastiera.+
17 Preto ma Otec miluje,+ lebo sa vzdávam svojej duše,+ aby som ju zasa prijal.
18 Nikto mi ju nevzal, ale ja sa jej vzdávam sám od seba. Mám oprávnenie vzdať sa jej, a mám oprávnenie zasa ju prijať.+ Tento príkaz+ som dostal od svojho Otca.“
19 Pre tieto slová znovu nastala medzi Židmi roztržka+.
20 Mnohí z nich hovorili: „Má démona+ a je šialený. Prečo ho počúvate?“
21 Iní hovorili: „Toto nie je reč posadnutého démonom. Či môže démon otvoriť oči slepým?“
22 V tom čase bol v Jeruzaleme sviatok zasvätenia. Bola zima
23 a Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom+ stĺporadí.
24 Židia ho teda obklopili a začali mu hovoriť: „Ako dlho budeš držať naše duše v napätí? Ak si Kristus+, povedz nám [to] otvorene.“+
25 Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám, a predsa neveríte. Skutky, ktoré robím v mene svojho Otca, tie svedčia o mne.+
26 Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.+
27 Moje ovce+ počúvajú môj hlas a poznám ich a nasledujú ma.+
28 A dávam im večný život+ a istotne nebudú zničené+ a nikto ich neuchváti z mojej ruky.+
29 Čo mi dal môj Otec+, je väčšie ako všetko ostatné,+ a nikto ich nemôže uchvátiť z Otcovej ruky.+
30 Ja a Otec sme jedno.“+
31 Tu znova zodvihli Židia kamene, aby ho kameňovali.+
32 Ježiš im odpovedal: „Ukázal som vám mnoho znamenitých skutkov od Otca. Pre ktorý z týchto skutkov ma kameňujete?“
33 Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa pre nejaký znamenitý skutok, ale pre rúhanie,+ lebo ty, hoci si človek, robíš sa bohom.“+
34 Ježiš im odpovedal: „Či nie je napísané vo vašom Zákone:+ ‚Povedal som: „Ste bohovia“‘?+
35 Ak nazval ‚bohmi‘+ tých, ku ktorým prišlo Božie slovo, a Písmo predsa nemôže byť zrušené,+
36 hovoríte mne, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta: ‚Rúhaš sa,‘ lebo som povedal, že som Boží Syn?+
37 Ak nerobím skutky+ svojho Otca, neverte mi.
38 Ale ak ich robím, aj keby ste neverili mne, verte tým skutkom,+ aby ste poznali a ďalej poznávali, že Otec je v spojení so mnou a ja som v spojení s Otcom.“+
39 Preto sa znovu pokúšali zmocniť sa ho,+ ale on sa dostal z ich dosahu.+
40 A tak znovu odišiel cez Jordán na miesto, kde na začiatku krstil Ján,+ a zostal tam.
41 A mnohí ľudia prišli k nemu a hovorili: „Ján síce neurobil ani jediné znamenie, ale všetko, čo povedal Ján o tomto, je pravda.“+
42 A mnohí tam uverili v neho.+
