Ján 11:1–57
11 Istý muž, Lazar z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty, bol chorý.+
2 Bola to totiž tá Mária, ktorá potrela Pána vonným olejom+ a osušila mu nohy svojimi vlasmi,+ ktorej brat Lazar bol chorý.
3 Jeho sestry mu teda odkázali povediac: „Pane, pozri, ten, ku ktorému máš náklonnosť+, je chorý.“
4 Ale keď to počul Ježiš, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale je na Božiu slávu,+ aby bol ňou oslávený Boží Syn.“
5 Ježiš miloval Martu a jej sestru a Lazara.
6 Avšak keď počul, že je chorý, vtedy zostal dva dni na mieste, kde bol.
7 Po tomto povedal učeníkom: „Poďme opäť do Judey.“
8 Učeníci mu povedali: „Rabbi+, len nedávno ťa chceli Judejčania kameňovať,+ a ty tam ideš opäť?“
9 Ježiš odpovedal: „Či nie je denné svetlo dvanásť hodín? Ak chodí niekto za denného svetla+, do ničoho nenarazí, lebo vidí svetlo tohto sveta.
10 Ale ak niekto chodí v noci+, do niečoho narazí, lebo niet v ňom svetla.“
11 To povedal a potom k nim prehovoril: „Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku.“+
12 Preto mu učeníci povedali: „Pane, ak si išiel odpočinúť, bude mu dobre.“
13 Ježiš však hovoril o jeho smrti. Ale oni sa domnievali, že hovorí o odpočinku v spánku.
14 Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazar zomrel+,
15 a ja sa radujem kvôli vám, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme k nemu.“
16 Preto Tomáš, ktorému hovorili Dvojča, povedal svojim spoluučeníkom: „Poďme tiež, aby sme s ním zomreli.“+
17 Keď Ježiš prišiel, zistil, že bol už štyri dni v pamätnej hrobke+.
18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vo vzdialenosti asi troch kilometrov.
19 K Marte a Márii prišlo mnoho Židov utešovať+ ich kvôli ich bratovi.
20 Preto Marta, keď počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti; ale Mária+ zostala doma.
21 Marta teda povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.+
22 A predsa teraz viem, že nech poprosíš Boha o čokoľvek,+ Boh ti dá.“
23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane.“+
24 Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení+ v posledný deň.“
25 Ježiš jej riekol: „Ja som vzkriesenie a život.+ Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť;+
26 a každý, kto žije a prejavuje vieru vo mňa, vôbec nikdy nezomrie.+ Veríš tomu?“
27 Povedala mu: „Áno, Pane, uverila som, že ty si Kristus, Boží Syn, Ten, ktorý prichádza do sveta.“+
28 A keď to dopovedala, odišla a zavolala svoju sestru Máriu a tajne jej povedala: „Učiteľ+ je tu a volá ťa.“
29 Tá, keď to počula, rýchlo vstala a pobrala sa k nemu.
30 Ježiš ešte neprišiel do dediny, ale bol dosiaľ na mieste, kde ho stretla Marta.
31 Preto Židia, ktorí boli s ňou v dome+ a utešovali ju, vidiac Máriu, že rýchlo vstala a vyšla, nasledovali ju, lebo predpokladali, že ide plakať k pamätnej hrobke+.
32 A tak Mária, keď prišla tam, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“+
33 Preto keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú Židia, ktorí prišli s ňou, zastonal v duchu, znepokojil sa+
34 a povedal: „Kam ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť.“
35 Ježišovi vyhŕkli slzy.+
36 Nato Židia hovorili: „Hľa, akú mal k nemu náklonnosť!“+
37 Ale niektorí z nich povedali: „Nebol tento, ktorý otvoril oči+ slepému, schopný zabrániť, aby ten nezomrel?“
38 A tak Ježiš, keď opäť v sebe zastonal, prišiel k pamätnej hrobke+. Bola to vlastne jaskyňa zavalená kameňom+.
39 Ježiš povedal: „Odstráňte kameň+.“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, teraz už istotne zapácha, lebo sú to už štyri dni.“
40 Ježiš jej povedal: „Či som ti nepovedal, že keď uveríš, uvidíš Božiu slávu?“+
41 Odstránili teda kameň. A Ježiš pozdvihol oči k nebu+ a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.+
42 Vedel som síce, že ma vždy počuješ, ale povedal som to kvôli zástupu,+ ktorý stojí okolo, aby verili, že si ma vyslal.“+
43 A keď to povedal, zvolal silným hlasom: „Lazar, poď von!“+
44 Mŕtvy vyšiel von s nohami a rukami obviazanými ovíjadlami+ a tvár mal ovinutú plátnom. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť.“
45 Preto mnohí Židia, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.+
46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.+
47 Hlavní kňazi a farizeji potom zhromaždili Sanhedrin+ a hovorili: „Čo máme robiť, keď ten človek robí toľké znamenia?+
48 Ak ho necháme tak, všetci uveria v neho,+ a prídu Rimania+ a odstránia ako naše miesto+, tak aj národ.“
49 Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom,+ im povedal: „Neviete vôbec nič
50 a neuvažujete, že je to na váš úžitok, aby jeden človek zomrel+ za ľud, a nie aby bol celý národ zničený.“+
51 To však nepovedal sám od seba, ale pretože bol toho roku veľkňazom, prorokoval, že Ježiš bol predurčený, aby zomrel za národ,
52 a nie iba za národ, ale aby zhromaždil aj rozptýlené+ Božie deti v jedno.+
53 Od toho dňa sa teda radili, že ho zabijú.+
54 A tak Ježiš už nechodieval verejne+ medzi Židov,+ ale odišiel odtiaľ do krajiny blízko pustatiny, do mesta nazvaného Efraim+, a tam zostal s učeníkmi.
55 Bol blízko židovský pesach+, a mnoho ľudí vyšlo pred pesachom z tej krajiny do Jeruzalema, aby sa obradne očistili.+
56 Hľadali teda Ježiša, a ako postávali v chráme, hovorili jeden druhému: „Čo myslíte? Či vôbec nepríde na sviatok?“
57 Hlavní kňazi a farizeji totiž vydali príkazy, že kto by sa dozvedel, kde je, má [to] prezradiť, aby sa ho zmocnili.
