Ján 12:1–50
12 Ježiš teda prišiel šesť dní pred pesachom do Betánie+, kde bol Lazar+, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych.
2 A prestreli tam preňho večeru a Marta+ obsluhovala+, ale Lazar bol jeden z tých, ktorí s ním spočívali pri stole.+
3 Tu Mária vzala funt vonného oleja z pravého, veľmi drahého nardu+ a natrela Ježišove nohy a osušila mu nohy svojimi vlasmi.+ Dom sa naplnil vôňou vonného oleja.
4 Ale Judáš Iškariotský+, jeden z jeho učeníkov, ktorý sa ho chystal zradiť, povedal:
5 „Prečo sa ten vonný+ olej nepredal za tristo denárov a [tie] sa nedali chudobným+?“
6 To však nepovedal preto, že mu záležalo na chudobných, ale pretože bol zlodej+ a mal pokladničku+ a odnášal peniaze, ktoré do nej vkladali.
7 Ježiš preto povedal: „Nechaj ju dodržať obyčaj ku dňu môjho pohrebu.+
8 Lebo chudobných+ máte vždy okolo seba, ale mňa nebudete mať vždy.“
9 Veľký zástup Židov sa dozvedel, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.+
10 Hlavní kňazi sa teda radili, že zabijú aj Lazara,+
11 lebo kvôli nemu tam chodili mnohí Židia a uverili v Ježiša.+
12 Keď na druhý deň počul veľký zástup, ktorý prišiel na sviatok, že Ježiš prichádza do Jeruzalema,
13 vzali palmové+ ratolesti, vyšli mu v ústrety a volali:+ „Prosíme ťa, zachráň!+ Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene,+ kráľ+ Izraela!“
14 Keď teda Ježiš našiel mladého osla+, sadol si naň, tak ako je napísané:
15 „Neboj sa, dcéra Siona. Hľa, tvoj kráľ prichádza,+ sediac na osliatku.“+
16 Jeho učeníci si to sprvu neuvedomili,+ ale keď bol Ježiš oslávený,+ spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili.+
17 A zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara+ z pamätnej hrobky a vzkriesil ho z mŕtvych, stále svedčil.+
18 Z toho dôvodu mu išiel zástup aj naproti, lebo počul, že urobil toto znamenie+.
19 Preto si farizeji+ hovorili medzi sebou: „Vidíte, že vôbec nič nezmôžete. Hľa, svet išiel za ním.“+
20 Medzi tými, ktorí prišli kvôli uctievaniu na sviatok, bolo niekoľko Grékov+.
21 Tí sa obrátili na Filipa+, ktorý bol z galilejskej Betsaidy. Prosili ho hovoriac: „Pane, chceme vidieť Ježiša.“+
22 Filip prišiel a povedal to Andrejovi. Andrej a Filip prišli a povedali to Ježišovi.
23 Ale Ježiš im odpovedajúc riekol: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.+
24 Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ak nepadne pšeničné zrno do zeme a nezomrie, zostáva iba jedno, ale ak zomrie,+ potom prinesie veľkú úrodu.
25 Kto má rád svoju dušu, zničí ju, ale kto nenávidí svoju dušu v tomto svete,+ zachráni ju pre večný život.+
26 Ak mi chce niekto slúžiť, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník.+ Ak mi chce niekto slúžiť, toho bude Otec ctiť.+
27 Moja duša je teraz znepokojená,+ a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny.+ Veď preto som prišiel k tejto hodine.
28 Otče, osláv svoje meno.“ Vtedy vyšiel hlas+ z neba: „Oslávil som a opäť oslávim.“+
29 Vtedy zástup, ktorý stál okolo a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní povedali: „Anjel s ním hovoril.“
30 Ježiš odpovedal a riekol: „Tento hlas sa neozval kvôli mne, ale kvôli vám.+
31 Teraz je súd tohto sveta; teraz bude vládca tohto sveta+ vyvrhnutý.+
32 Ale ja, keď budem vyzdvihnutý+ zo zeme, pritiahnem k sebe ľudí každého druhu.“+
33 Toto však hovoril, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.+
34 Zástup mu preto odpovedal: „Zo Zákona sme počuli, že Kristus zostáva navždy;+ ako to, že hovoríš: ‚Syn človeka musí byť vyzdvihnutý‘?+ Kto je ten Syn človeka?“+
35 Ježiš im teda povedal: „Ešte chvíľku bude svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nepremohla tma+; a ten, kto chodí v tme, nevie, kam ide.+
36 Dokiaľ máte svetlo, prejavujte vieru vo svetlo, aby ste sa stali synmi svetla.“+
Ježiš to povedal a odišiel a skryl sa im.
37 Ale hoci urobil pred nimi toľko znamení, neuverili v neho,
38 aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: „Jehova, kto uveril v to, čo sme počuli?+ A komu bolo zjavené Jehovovo rameno?“+
39 Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš opäť povedal:
40 „Zaslepil im oči a zatvrdil im srdce,+ aby očami nevideli, srdcom nepochopili a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.“+
41 Izaiáš to povedal, lebo videl jeho slávu,+ a hovoril o ňom.
42 Jednako však aj mnohí z vládcov uverili v neho,+ ale pre farizejov [ho] nevyznávali, aby neboli vylúčení zo synagógy,+
43 lebo viac milovali ľudskú slávu ako Božiu slávu.+
44 Ale Ježiš zvolajúc povedal: „Kto uverí vo mňa, neuverí [len] vo mňa, ale [aj] v toho, ktorý ma poslal;+
45 a ten, kto mňa vidí, vidí [aj] toho, ktorý ma poslal.+
46 Prišiel som do sveta ako svetlo,+ aby nikto, kto vo mňa uverí, nezostal v tme.+
47 Ale ak niekto počuje moje slová a nezachováva ich, nesúdim ho, lebo som neprišiel súdiť svet,+ ale zachrániť svet.+
48 Kto si mňa neváži a neprijíma moje slová, má ho kto súdiť. Slovo+, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v poslednom dni,
49 lebo som nehovoril sám od seba, ale sám Otec, ktorý ma poslal, mi dal prikázanie, čo mám povedať a hovoriť.+
50 A viem, že jeho prikázanie znamená večný život.+ Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“+