Jób 1:1–22
1 Bol jeden muž v krajine Úc+, ktorý sa volal Jób+; a tento muž bol bezúhonný+ a priamy+ a Boha sa bál+ a zlého sa stránil.+
2 A narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.+
3 A z hospodárskych zvierat+ mal sedemtisíc oviec a tritisíc tiav a päťsto záprahov dobytka a päťsto oslíc, a k tomu veľké služobníctvo; a tento muž sa stal najväčším zo všetkých Orientálcov+.
4 A jeho synovia chodili a usporadúvali hostinu+ každý v svojom dome a v svoj deň; a posielali [ku] svojim trom sestrám a pozývali [ich], aby s nimi jedli a pili.
5 A keď dni hostín obišli dookola, Jób posielal a posväcoval ich;+ a vstával zavčas rána a obetoval zápalné obete+ podľa počtu ich všetkých; lebo Jób [si] hovoril: „Možno moji synovia zhrešili a v svojom srdci+ prekliali+ Boha.“ Tak to robieval Jób vždy.+
6 A nadišiel deň, keď synovia [pravého] Boha+ vstúpili, aby zaujali svoje postavenie pred Jehovom,+ a aj Satan+ vošiel medzi nich.+
7 Vtedy povedal Jehova Satanovi: „Odkiaľ prichádzaš?“ Na to Satan odpovedal Jehovovi a riekol: „Z potulky po zemi+ a z prechádzky po nej.“+
8 A Jehova ďalej hovoril Satanovi: „Zameral si srdce na môjho sluhu Jóba, že nie je na zemi nikto jemu podobný,+ bezúhonný+ a priamy muž,+ ktorý sa bojí Boha+ a stráni sa zlého?“+
9 Nato Satan odpovedal Jehovovi a riekol: „Je to azda zadarmo, že sa Jób bojí Boha?+
10 Či si ty sám okolo neho a okolo jeho domu a okolo všetkého, čo navôkol má, nepostavil plot?+ Dielo jeho rúk si požehnal+ a jeho hospodárske zvieratá sa rozšírili po zemi.
11 Ale pre zmenu – vystri, prosím, ruku a siahni na všetko, čo má, [a uvidíš], či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“+
12 Jehova teda povedal Satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke. Len proti nemu samému nevystri ruku!“ Vtedy odišiel Satan od osoby Jehovu.+
13 A nadišiel deň, keď jeho synovia a jeho dcéry jedli a pili víno v dome ich prvorodeného brata.+
14 Tu prišiel posol+ k Jóbovi a povedal: „Dobytok práve oral+ a oslice sa pásli po jeho boku,
15 keď vpadli Sabejci+ a pobrali ich a slúžiacich zrazili ostrím meča; iba mne sa podarilo uniknúť, jedinému, aby som ti [to] povedal.“+
16 Kým ešte tento rozprával, prišiel iný a povedal: „Oheň od Boha padol z nebies+ a vzbĺkol medzi ovcami a slúžiacimi a pohltil ich; iba mne sa podarilo uniknúť, jedinému, aby som ti [to] povedal.“
17 Kým ten druhý ešte rozprával, prišiel ďalší a povedal: „Chaldejci+ sem vtrhli, zoradení do troch húfov, a vrhli sa na ťavy a pobrali ich a slúžiacich zrazili ostrím meča; iba mne sa podarilo uniknúť, jedinému, aby som ti [to] povedal.“
18 Kým ešte tento rozprával, prišiel ešte jeden a začal hovoriť: „Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno+ v dome svojho brata, toho prvorodeného.
19 A hľa, tu prišiel veľký vietor+ z územia pustatiny a udrel do štyroch rohov domu, takže padol na mladých ľudí a zomreli. A mne jedinému sa podarilo uniknúť, aby som ti [to] povedal.“
20 A vtedy Jób vstal a roztrhol+ svoj plášť bez rukávov a ostrihal si vlasy+ na hlave a padol na zem+ a sklonil sa+
21 a povedal:„Nahý som vyšiel z brucha svojej matky+a nahý sa tam vrátim.+Jehova dal+ a Jehova vzal.+Nech je naďalej požehnané Jehovovo meno.“+
22 V tomto všetkom Jób nezhrešil, ani nepripísal Bohu nič nesprávne.+
