Jób 10:1–22
10 Moja duša naisto cíti hnus k môjmu životu.+Ja dám svojim obavám o seba voľný priechod.Budem hovoriť v horkosti svojej duše!
2 Poviem Bohu: ‚Nevyhlasuj ma za zlého.Daj mi vedieť, prečo sa so mnou prieš.
3 Je to pre teba dobré, aby si krivdil,+aby si zavrhol [výtvor] tvrdej práce svojich rúk+a aby si žiaril na radu zlých?
4 Vari máš oči+ tela,alebo vidíš tak, ako vidí smrteľný človek?+
5 Sú tvoje dni ako dni smrteľného človeka,+alebo tvoje roky také ako roky telesne schopného muža,
6 aby si vyhľadával moje previneniea aby si hľadal môj hriech?+
7 A to napriek tomu, že vieš, že nie som v nepráve+a že niet nikoho, kto by oslobodil z tvojej ruky?+
8 Tvoje vlastné ruky ma utvárali tak, že ma vypracovalicelého zo všetkých strán,+ a predsa by si ma pohltil.
9 Pamätaj, prosím, že si ma urobil z hliny+,a spôsobíš, aby som sa vrátil do prachu.+
10 Či si ma nevylial vtedy ako mliekoa nezrazil ako syr?+
11 Kožou a mäsom si ma obliekola pretkal si ma kosťami a šľachami.+
12 Dal si mi život a milujúcu láskavosť+a tvoja starostlivosť+ strážila môjho ducha.
13 A tieto veci si v svojom srdci ukryl.Ja dobre viem, že sú tieto veci u teba.
14 Ak som zhrešil a ty si ma pozoroval+a pre moje previnenie ma nepokladáš za nevinného,+
15 ak som skutočne v nepráve, beda mi!+A [ak] som skutočne v práve, nesmiem zdvihnúť hlavu,+nasýtený potupou a presiaknutý útrapami.+
16 [Ak] ona koná povýšene,+ budeš ma naháňať ako mladý lev+a na mojom prípade znovu ukážeš, aký si podivuhodný.
17 Privedieš si predo mňa nových svedkova svoje trápenie voči mne ešte zvýšiš;mám útrapy za útrapami.
18 Prečo si ma teda vyviedol von z lona?+Keby som mohol skonať, aby ma ani oko nevidelo,
19 bol by som, akoby ma nikdy [ani] nebolo;z brucha by ma odniesli na pohrebisko.‘
20 Či nie je málo mojich dní?+ Nech prestane,nech odvráti odo mňa svoj uprený pohľad, nech sa trochu rozjasním,+
21 prv než odídem – a nevrátim sa+ –do zeme tmy a hlbokého tieňa,+
22 do zeme tmy podobnej temnote hlbokého tieňaa neporiadku, kde to nežiari o nič viac ako v temnote.“
