Jób 12:1–25
12 A Jób odpovedal a riekol:
2 „Skutočne, ste ľudia,a múdrosť s vami vymrie!+
3 Aj ja mám srdce+, práve tak ako vy.Nie som menejcennejší ako vy,+a u koho nie sú takéto veci?
4 Stávam sa terčom posmechu svojmu blížnemu,+tým, kto volá na Boha, aby mu odpovedal.+Terčom posmechu je spravodlivý, bezúhonný.
5 Bezstarostný pohŕda v myšlienkach aj záhubou;+tá sa chystá pre tých, ktorých noha sa potáca.+
6 Stany plieniteľov sú bez starosti+a tí, ktorí Boha privádzajú k zúrivosti, majú bezpečienáležiace tomu, ktorý si v ruke priniesol boha.+
7 Prosím, spýtaj sa domácich zvierat, a tie ťa poučia;+a tiež okrídlených nebeských tvorov, a ony ti to povedia.+
8 Alebo venuj pozornosť zemi, a tá ťa poučí,+a morské ryby+ ti to oznámia.
9 Kto medzi týmito všetkými [by] dobre nevedel,že to urobila ruka Jehovu,+
10 v ruke ktorého je duša+ všetkého živéhoa duch každého ľudského tela?+
11 Či ucho neskúma slová,+tak ako podnebie+ ochutnáva jedlo?
12 Či nie je múdrosť medzi ľuďmi v rokoch+a porozumenie v dĺžke dní?
13 U neho je múdrosť aj moc,+jeho je rada aj porozumenie.+
14 Hľa, strháva, aby sa nestavalo;+zatvára pred človekom, aby sa nedalo otvoriť.+
15 Hľa, vody zadŕža, a vysychajú;+a posiela ich, a menia zem.+
16 U neho je sila a praktická múdrosť;+jemu patrí ten, kto robí chybu, kto zvádza k blúdeniu;+
17 necháva radcov chodiť bosých+a necháva sudcov pomiasť sa.
18 Uvoľní naskutku putá kráľov+a viaže im opasok okolo bokov.
19 Kňazov necháva kráčať bosých+a natrvalo usadených podvracia;+
20 verným odníma reča berie rozumnosť starcom;
21 vylieva opovrhnutie na urodzených+a oslabuje pás silných;
22 odhaľuje hlboké veci z tmy+a vynáša na svetlo hlboký tieň;
23 národy necháva narásť, aby ich zničil;+rozširuje národy, aby ich odviedol;
24 odníma srdce hlavám ľudu zeme,aby ich nechal blúdiť po prázdnych miestach bez cesty.+
25 Tápajú v tme,+ kde niet žiadneho svetla,aby ich nechal blúdiť ako opilca.+
