Jób 16:1–22
16 A Jób odpovedal a riekol:
2 „Takých vecí som počul veľa.Bolestní tešitelia ste všetci!+
3 Bude už koniec nadutým slovám?+Alebo ťa niečo dráždi, že odpovedáš?
4 Aj ja by som mohol tak dobre rozprávať ako vy.Keby tak vaše duše boli tam, kde je moja duša,či by som sa slovami blýskal proti vám+a pokyvoval hlavou nad vami?+
5 Posilňoval by som vás slovami svojich úst,+a útecha mojich perí bola by zdržanlivá – .
6 Ak teraz rozprávam, nezdŕžam svoju bolesť,+a ak prestanem tak robiť, čo odíde odo mňa?
7 On sám ma teraz unavil;+všetkých, čo sa so mnou schádzajú, urobil opustenými.
8 Aj ty sa ma zmocňuješ. Stalo sa to svedectvom,+takže aj moja vychudnutosť sa dvíha proti mne. Svedčí mi do tváre.
9 Jeho hnev [ma] roztrhal, a on prechováva nepriateľstvo voči mne.+Zubami naozaj škrípe proti mne.+Zaostruje na mňa svoje oči môj protivník.+
10 Otvorili si naširoko na mňa ústa,+pohanou ma udreli po lícach,zbiehajú sa proti mne vo veľkom počte.+
11 Boh ma vydáva mladým chlapcoma hádže ma strmhlav do rúk zlých.+
12 Dosiahol som pohodu, ale on ma zatriasol;+a chytil ma za šiju a roztrieskal maa stavia si ma za terč.
13 Jeho lukostrelci+ ma obkolesujú;štiepi moje obličky+ a nepociťuje súcit;môj žlčník vylieva rovno na zem.
14 Preniká mnou neprestajne – prielom za prielomom,doráža na mňa ako mocný.+
15 Zošil som si vrecovinu+ cez kožua svoj roh som zastokol do prachu.+
16 Moja tvár očervenela plačom+a na viečkach mám hlboký tieň,+
17 hoci násilia na mojich dlaniach nieta moja modlitba je rýdza.+
18 Ó, zem, nezakry moju krv!+A nech sa nenájde miesto pre môj krik!
19 Aj teraz, hľa, je v nebesiach niekto, kto o mne svedčí,a vo výšinách je môj svedok.+
20 Moji druhovia sa stali rečníkmi proti mne;+moje oko bez spánku vzhliada k Bohu.+
21 A má sa rozhodnúť medzi telesne schopným mužom a Bohom,tak ako medzi synom človeka a jeho blížnym.+
22 Veď prejde už len niekoľko rokova odídem chodníkom, ktorým sa nevrátim.+
