Jób 19:1–29
19 A Jób odpovedal a riekol:
2 „Ako dlho budete dráždiť moju dušu+a drviť ma slovami?+
3 Desať ráz ste ma už pokárali;a nehanbíte sa, [že] so mnou tak tvrdo zaobchádzate.+
4 Ak pripustíme, že som urobil chybu,+moja chyba bude prebývať so mnou.
5 Akže sa skutočne vypínate nado mnou+a ukazujete mi, že moja potupa je oprávnená,+
6 potom vedzte, že sám Boh ma zviedol z cestya ovinul ma svojou loveckou sieťou.+
7 Hľa, neprestávam kričať: ‚Násilie!‘, ale nedostávam odpoveď;+neprestávam volať o pomoc, ale žiadneho práva niet.+
8 Môj chodník zatarasil kamennou hradbou+ a ja nemôžem prejsť;a na moje cesty kladie tmu.+
9 Vyzliekol zo mňa moju slávu+a z hlavy mi berie korunu.
10 Na všetkých stranách ma stŕha dolu, a ja odchádzam;a moju nádej strháva ako strom.
11 I jeho hnev vzbĺka proti mne+a stále ma pokladá za svojho protivníka.
12 Jeho oddiely prichádzajú svorne a nasypávajú si cestu proti mne+a táboria okolo môjho stanu.
13 Mojich vlastných bratov vzdialil odo mňa,+aj tí, ktorí ma poznajú, odvrátili sa tiež odo mňa.
14 Moji dôverne známi prestali [nimi] byť+a tí, ktorých poznám, na mňa zabudli,
15 tí, čo ako cudzinci bývali v mojom dome;+ i moje otrokyne majú ma za cudzieho;v ich očiach som sa stal skutočným cudzincom.
16 Volal som na svojho sluhu, ale neodpovedá.Vlastnými ústami ho stále úpenlivo prosím o súcit.
17 Môj dych sa sprotivil mojej žene+a synom brucha mojej [matky] som začal páchnuť.
18 Aj chlapci ma zavrhli;+len vstanem, už začnú rozprávať proti mne.
19 Všetci ľudia zo skupiny mojich dôverníkov mnou opovrhujú+a tí, ktorých som miloval, sa obrátili proti mne.+
20 Na kožu a mäso lepia sa mi kosti+a unikám len o kožu svojich zubov.
21 Prejavte mi trochu priazne, prejavte mi trochu priazne, druhovia moji,+veď sa ma dotkla Božia ruka.+
22 Prečo ma ustavične prenasledujete ako Boh+a nestačí vám moje telo?
23 Ó, kiež by teraz boli zapísané moje slová!Ba kiež by boli zaznačené do knihy!
24 Železným rydlom+ a olovom,kiež navždy vtesané by boli do skaly!
25 A ja sám dobre viem, že môj vykupiteľ+ žijea príde po [mne] a postaví sa nad [tým] prachom.+
26 A po mojej koži, [ktorú] odobrali – toto!Hoci aj na tele schradnutý, ale uzriem Boha,
27 ktorého uzriem i sám+a [ktorého] ja určite uvidím svojimi vlastnými očami, ale nie niekto cudzí.Moje obličky hlboko vo mne zlyhali.
28 Veď vy hovoríte: ‚Prečo ho stále prenasledujeme?‘,+keďže vo mne sa nachádza vlastný koreň [tej] veci.
29 Sami seba vyľakajte mečom,+lebo meč znamená zúrivý hnev proti previneniam,aby ste spoznali, že je tu sudca.“+
