Jób 2:1–13

2  Potom nadišiel deň, keď synovia [pravého] Boha vstúpili, aby zaujali svoje postavenie pred Jehovom, a aj Satan vošiel medzi nich, aby zaujal postavenie pred Jehovom.+  Vtedy Jehova povedal Satanovi: „Odkiaľ prichádzaš?“ Na to odpovedal Satan Jehovovi a riekol: „Z potulky po zemi a z prechádzky po nej.“+  A Jehova hovoril Satanovi: „Zameral si srdce na môjho sluhu Jóba,+ že nie je na zemi nikto jemu podobný, bezúhonný a priamy muž,+ ktorý sa bojí Boha+ a stráni sa zlého?+ Ešte stále sa pevne drží svojej rýdzosti,+ hoci ma podnecuješ+ proti nemu, aby som ho bez príčiny pohltil.“+  Ale Satan+ odpovedal Jehovovi a riekol: „Kožu za kožu, a všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.+  Vystri, prosím, pre zmenu svoju ruku a dotkni sa až jeho kosti a jeho tela [a viď], či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“+  Na to Jehova povedal Satanovi: „Je v tvojej ruke! Len daj pozor na samotnú jeho dušu!“  S tým sa Satan vzdialil od osoby Jehovu+ a udrel Jóba zhubnými vredmi od podošvy jeho nohy až po temeno jeho hlavy.+  A on si vzal hlinený črep, aby sa ním škrabal, a sedel v popole.+  Napokon mu jeho žena povedala: „Ešte sa držíš pevne svojej rýdzosti?+ Prekľaj Boha, a zomri!“ 10  Ale on jej povedal: „Tak ako rozpráva nejaká z nerozumných+ žien, tak rozprávaš aj ty. Máme prijímať od [pravého] Boha len to, čo je dobré, a neprijímať aj to, čo je zlé?“+ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.+ 11  A traja Jóbovi druhovia sa dopočuli o všetkom tom nešťastí, ktoré na neho prišlo, a prišli, každý zo svojho vlastného miesta, Elifaz Témanský+ a Bildad Šuchský+ a Cófar Naamatský.+ Stretli sa podľa dohovoru,+ aby mu prišli prejaviť účasť a utešiť ho.+ 12  Keď z diaľky zdvihli zrak, nespoznali ho. A vtedy pozdvihli svoj hlas a rozplakali sa a každý roztrhol+ svoj plášť bez rukávov a hádzali k nebu prach na svoju hlavu.+ 13  A zostali sedem dní a sedem nocí sedieť pri ňom na zemi+ a nikto neprehovoril k nemu ani slovo, lebo videli, že bolesť+ je veľmi veľká.

Poznámky pod čiarou