Jób 23:1–17
23 A Jób odpovedal a riekol:
2 „Aj dnes je spurnosťou to, že mám obavy;+moja ruka je ťažká, pretože vzdychám.
3 Keby som len vedel, kde ho môžem nájsť!+Prišiel by som až k jeho pevnému miestu.+
4 Predložil by som mu súdny prípada ústa by som si naplnil protiargumentami;
5 spoznal by som slová, ktorými mi odpovie,a zvážil by som, čo mi hovorí.+
6 Či by sa prel so mnou v hojnosti sily?Nie! On by mi istotne venoval pozornosť.+
7 Priamy si tam s ním dá nepochybne veci do poriadku,a unikol by som bezpečne navždy pred svojím sudcom.
8 Hľa, na východ idem, a nie je tam;a zase späť, a nemôžem ho rozoznať;+
9 naľavo, kde pracuje, ale nemôžem [ho] zazrieť;stáča sa doprava, a ja [ho] nevidím.
10 Veď on dobre pozná cestu, ktorou sa dávam.+[Keď] ma vyskúša, vyjdem ako zlato.+
11 Moja noha sa pevne držala jeho krokov;pridŕžal som sa jeho cesty a neodbočujem.+
12 Prikázaniu jeho perí sa nevzďaľujem.+Výroky jeho úst som si uchoval ako poklad,+ viac ako mi je predpísané.
13 A on je jednej [mysle], a kto mu môže odporovať?+A jeho duša si zažiada, a on [to] vykoná.+
14 Veď on uskutoční úplne to, čo mi je predpísané,+a veľa je pri ňom takýchto vecí.
15 Preto som znepokojený kvôli nemu;dávam pozor a desím sa ho.+
16 Áno, to Boh urobil moje srdce plachým+a Všemohúci ma znepokojil.+
17 Lebo nie pre tmu som bol umlčaný,ani preto, že temnota prikryla moju tvár.
