Jób 29:1–25
29 A Jób znovu začal hovoriť v prísloviach a povedal:
2 „Ó, kiež by som bol ako za dávnych lunárnych mesiacov,+ako za dní, keď ma Boh strážil;+
3 keď svoju lampu nechával svietiť na moju hlavu,[keď] som kráčaval tmou pri jeho svetle;+
4 taký, aký som býval v dňoch svojho zrelého veku,+keď bol v mojom stane dôverný vzťah k Bohu,+
5 keď bol ešte Všemohúci pri mne,moje služobníctvo ma obklopovalo!
6 Keď som svoje kroky umýval v maslea skala pre mňa vylievala prúdy oleja;+
7 keď som vychádzal k mestskej bráne,+upravoval som si sedadlo na verejnom mieste!+
8 Chlapci ma videli, schovávali sa,ba aj tí pokročilého veku sa dvíhali, stáli.+
9 Kniežatá sa zdržiavali slova dlaň si kládli na ústa.+
10 Skryl sa aj hlas vodcova ich jazyk – prilepil sa k podnebiu.+
11 Lebo ucho počúvalo a vyhlasovalo ma za šťastného,a oko videlo a svedčilo pre mňa.
12 Lebo som zachraňoval strápeného, ktorý volal o pomoc,+aj chlapca bez otca a každého, kto nemal pomocníka.+
13 Žehnanie+ hynúceho prichádzalo na mňaa srdce vdovy som rozveseľoval.+
14 Obliekal som sa do spravodlivosti a ona ma obliekala.+Moje právo bolo ako plášť bez rukávov – a turban.
15 Očami stal som sa slepému+a nohami som bol chromému.
16 Skutočným otcom som bol pre biednych;+a právny prípad mne neznámeho – som preskúmal.+
17 A lámal som čeľuste previnilca+a vytrhával som mu korisť zo zubov.
18 A hovorieval som: ‚Vo svojom hniezde skonám+a ako zrnká piesku rozmnožím [svoje] dni.+
19 Môj koreň sa otvára vodám+a rosa zostane cez noc na mojom konári.
20 Moja sláva je svieža pri mnea môj luk v mojej ruke vždy opäť vystrelí.‘
21 Mňa počúvali; a čakalia mlčali po mojej rade.+
22 Po mojom slove už nehovorili ďaleja moje slovo na nich kvapkalo.+
23 A ako na dážď na mňa čakali+a ústa roztvárali za jarným dažďom.+
24 Vždy som sa na nich usmieval – oni neverili [tomu] –a svetlu mojej tváre+ nedali klesnúť.
25 Vyberal som cestu pre nich a zasadal som ako hlava;a prebýval som ako kráľ medzi [svojimi] oddielmi,+ako ten, ktorý utešuje trúchliacich.+
