Jób 3:1–26
3 Až potom otvoril Jób svoje ústa a zvolával zlo na svoj deň.+
2 A Jób odpovedal a riekol:
3 „Nech zahynie deň, v ktorom som sa narodil,+aj noc, keď ktosi povedal: ‚Počatý bol telesne schopný muž!‘
4 Nech sa ten deň stane tmou.Boh nech ho nehľadá zhoraa denné svetlo nech ho neožiari.
5 Nech si ho tma a hlboký tieň vyžiadajú späť.Nech býva nad ním dažďová chmára.Nech ho desia veci, ktoré zatemňujú deň.+
6 Tá noc – nech sa jej chopí temnota;+aby sa neradovala medzi dňami roka;do počtu lunárnych mesiacov nech nevstupuje.
7 Hľa, tá noc – neplodnou nech sa stane;nech nevojde do nej radostné volanie.+
8 Nech ju zatratia preklínači dňa,tí, ktorí sú pripravení zobudiť Leviatana.+
9 Hviezdy jej šera nech sa zatmejú;nech čaká na svetlo, a žiadneho nech niet;a žiaru rannej zory nech neuzrie.
10 Lebo nezavrela dvere brucha mojej [matky]+,aby tak skryla pred mojimi očami trápenie.
11 Prečo som teda nezomrel hneď z lona?+[Prečo som] nevyšiel von z brucha a potom neskonal?
12 Prečo mi vyšli v ústrety kolenáa prečo prsia,+ aby som cical?
13 Veď by som si teraz už ležal a nebol znepokojovaný;+bol by som spal, odpočíval+
14 s kráľmi a radcami zeme,+s tými, ktorí si budujú pusté miesta,+
15 alebo s kniežatami, ktoré majú zlato,s tými, ktorí plnia svoje domy striebrom;
16 alebo ako skrytý potrat+ nevošiel by som do jestvovania,ako deti, ktoré neuzreli svetlo.+
17 Tam sa aj zlí prestali rozrušovať+a unavení v sile si tam odpočinú.+
18 Ba aj väzni sú tam spolu bezstarostní;nepočujú veru hlas toho, ktorý ich naháňa do práce.+
19 Malí a veľkí sú si tam rovní+a otrok je oslobodený od svojho pána.
20 Prečo dáva svetlo tomu, kto má strasti,a život tým, ktorí majú horkosť v duši?+
21 Prečo sú tu tí, čo čakajú na smrť, a jej niet,+hoci sa prekopávajú k nej viac ako ku skrytým pokladom?
22 Tí, ktorí sa radujú až do rozjarenosti,jasajú, keď nachádzajú pohrebisko.
23 [Prečo dáva svetlo] telesne schopnému mužovi, cesta ktorého je skrytá,+a Boh ho ohradzuje?+
24 Veď môjmu jedlu predchádza moje vzdychanie+a ako vody sa vylieva môj rev,+
25 lebo som sa desil niečoho desivého a prichádza to na mňa;+a to, čoho som sa obával, prichádza na mňa.
26 Nebol som ani bezstarostný, ani neznepokojený,ani som neodpočíval, a predsa prichádza rozrušenie.“
