Jób 30:1–31
30 A teraz sa mi vysmievajú+títo, [ktorí sú] mladší ako ja počtom dní,+a ich otcov bol by som odmietolumiestniť ku psom svojho stáda.
2 Aj sila ich rúk – na čo mi bola?Zanikla v nich životná sila.+
3 Sú neplodní z nedostatku a hladu,obhrýzajú bezvodný kraj,+[ktorým sa] včera prehnala búrka a spustošenie.
4 Šklbali slanú bylinu okolo kríkova ich potravou bol koreň kručinky.
5 Vyháňaní boli z obce;+ľudia kričali na nich ako na zlodeja.
6 Prebývať [musia] na svahu údolí bystrín,v prašných dierach a skalách.
7 Uprostred krovia kričali;pod žihľavami sa schúlili.
8 Synovia nerozumného+ aj synovia bezmenného,boli z krajiny von vyhnaní.
9 A teraz som sa stal dokonca námetom ich piesne+a slúžim im za príslovie.+
10 Opovrhli mnou, držia sa ďaleko odo mňa+a [svoje] sliny nezadržali pred mojou tvárou.+
11 Lebo on uvoľnil [moju] tetivu a začal ma pokorovať,a kvôli mne si oni popustili uzdu.
12 Dvíhajú sa [mi] po pravici ako kŕdeľ;moje nohy nechali ísť,ale nahádzali proti mne svoje hrádze pohrôm.+
13 Moje cesty postŕhali;boli mi užitoční iba na protivenstvá,+žiadneho pomocníka nemali.
14 Prichádzajú ako cez široký prielom;privalili sa za búrky.
15 Náhle hrôzy sa obrátili na mňa;moje urodzené spôsoby sú hnané ako vietora moja záchrana odtiahla ako oblak.
16 A moja duša je teraz rozliata vo mne;+zmocňujú sa ma dni súženia+.
17 V noci boli moje kosti+ prevŕtané [a odpadávali] zo mňa,a [bolesti], ktoré ma hryzú, neoddychujú.+
18 Hojnosťou sily sa mení môj odev;ako golier môjho dlhého odevu ma to opásava.
19 Zrazil ma do hliny,takže sa javím ako prach a popol.
20 Volám k tebe o pomoc, ale neodpovedáš mi;+stál som, aby si mi prejavil pozornosť.
21 Meníš sa a stávaš sa ku mne krutým;+celou mocou svojej ruky prechovávaš nepriateľstvo voči mne.
22 Dvíhaš ma do vetra, nechávaš ma [na ňom] jazdiť;potom ma s rachotom rozpúšťaš.
23 Veď ja dobre viem, že ma donútiš obrátiť sa k smrti+a k domu, kde sa stretnú všetci žijúci.
24 Lenže nikto nevystiera ruku oproti holej hŕbe trosiek,+ani keď sa niekto rozpadá, nevolá pre ne o pomoc.
25 Ja som veru plakal nad tým, ktorý mal ťažký deň,+moja duša smútila nad biednym.+
26 Hoci som očakával dobro, prišlo zlo;+čakal som na svetlo, ale prišla temnota.
27 Moje črevá boli uvedené do varu a neutíchli;dni útrap prišli mi oproti.
28 Smutný+ som sa prechádzal, keď nebolo slnečného svetla;postavil som sa v zhromaždení, ustavične som volal o pomoc.
29 Stal som sa bratom šakalova druhom dcér pštrosa.+
30 Aj moja koža sčernela+ [a poodpadávala] zo mňa,a moje kosti sa rozpálili od vyschnutia.
31 A moja harfa bola napokon len na smúteniea moja píšťala pre hlas plačúcich.
