Jób 31:1–40
31 So svojimi očami som uzavrel zmluvu.+Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne?+
2 A aký je podiel od Boha hore,+či dedičstvo od Všemohúceho z výšavy?
3 Nie je pohroma pre previnilcov+a nešťastie pre tých, ktorí robia to, čo škodí?
4 Či nevidí on moje cesty+a neráta aj všetky moje kroky?
5 Ak som kráčal s [mužmi] nepravdy+a moja noha sa náhli k podvodu,+
6 on ma odváži na presných váhach,+a Boh zistí moju rýdzosť.+
7 Ak sa môj krok z cesty odchyľuje+alebo moje srdce chodilo len za mojimi očami+alebo prilipla na mojich dlaniach dajaká chyba,+
8 potom nech semeno, [ktoré] zasejem, zje niekto iný+a moji potomkovia nech sú vykorenení.
9 Ak sa moje srdce dalo zvábiť k dajakej žene+a ja som striehol pri vstupnej ceste svojho druha,+
10 potom nech moja manželka melie pre iného mužaa nech kľakajú nad ňou iní muži.+
11 Veď by to bolo voľné správaniea bolo by to previnenie [hodné pozornosti] sudcov.+
12 Lebo to je oheň, ktorý by zožieral až do zničenia+a medzi celým mojím výnosom by zapustil koreň.
13 Ak som zamietal súd môjho otrokaalebo mojej otrokyne v ich súdnom spore so mnou,
14 čo môžem urobiť potom, keď Boh povstane?A čo mu odpoviem, keď požiada o vyúčtovanie?+
15 Či Ten, ktorý ma urobil v bruchu, neurobil aj jeho,+a či nás nepripravoval v lone len Ten jeden?
16 Ak som zdržiaval ponížených od ich potešenia+a spôsobil som, aby zlyhali oči vdovy,+
17 a svoje sústo som jedával sám,kým nejedol z neho chlapec bez otca+
18 (veď od mojej mladosti vyrastal u mňa ako u otcaa od brucha svojej matky stále som ju viedol);
19 ak som vídal hynúť niekoho, pretože nemal odev,+alebo že biedny nemal prikrývku,
20 ak ma jeho bedrá nežehnali+a nezohrial sa strihanou vlnou+ mojich mladých baranov,
21 ak som sa zaháňal rukou proti chlapcovi bez otca+vo chvíli, keď som videl z brány, že potrebuje moju pomoc,+
22 nech mi lopatka odpadne z plecaa rameno nech sa mi odlomí od hornej kosti.
23 Lebo pohromy od Boha som sa desila nemohol som obstáť proti jeho dôstojnosti+.
24 Ak som sa spoliehal na zlatoalebo som povedal zlatu: ‚Ty si moja dôvera!‘,+
25 ak som sa tešieval z množstva svojho majetku+a že moja ruka nachádzala množstvo vecí,+
26 ak som vídal svetlo, keď vzplanulo,alebo skvostný mesiac, keď putoval,+
27 a moje srdce začínalo byť tajne vábené+a nato moja ruka pobozkala moje ústa,
28 to by bolo tiež previnenie [hodné pozornosti] sudcov,lebo by som zaprel [pravého] Boha hore.
29 Ak som sa radovával zo záhuby niekoho, kto ma prudko nenávidel,+alebo som pocítil vzrušenie, keď si ho našlo zlo –
30 a ja som nedovolil svojmu podnebiu, aby zhrešilo tým,že by som si žiadal prísahu proti jeho duši.+
31 Ak ľudia z môjho stanu nehovorili:‚Kto môže predviesť niekoho, kto sa nenasýtil jeho jedlom?‘+ –
32 Žiaden cudzí usadlík netrávil noc vonku;+svoje dvere som nechával otvorené na chodník.
33 Ak som ako pozemský človek prikrýval svoje priestupky+tým, že som svoje previnenia ukrýval vo vrecku košele –
34 pretože by som utrpel otras z veľkého davualebo pohŕdanie rodín by ma desilo,a ja by som mlčal, nevyšiel z vchodu.
35 Ó, kiež by som mal niekoho, kto by ma počúval,+kiež by mi Všemohúci sám odpovedal podľa môjho podpisu!+Alebo keby osoba, ktorá sa so mnou súdi, napísala doklad!
36 Veru by som ho nosil na pleci;uviazal by som si ho okolo seba ako veľkolepú korunu.
37 Povedal by som mu počet mojich krokov;+priblížil by som sa k nemu ako vodca.
38 Keby volala proti mne o pomoc moja vlastná zema jej brázdy by spoločne plakali;
39 akže som bez peňazí jedol jej úrodu+a duše jej majiteľov som doviedol k tomu, že ťažko dýchali,+
40 tak nech namiesto pšenice vzíde tŕnistá burina+a namiesto jačmeňa páchnúca burina.“A Jóbove slová sa skončili.
