Jób 34:1–37
34 A Elíhu pokračoval v odpovedi a riekol:
2 „Počúvajte, múdri, moje slová;a vy, ktorí poznáte, nakloňte ku mne ucho.
3 Lebo ucho robí skúšku slov,+tak ako podnebie ochutnáva pri jedení.+
4 Zvoľme si pre seba súd,spoznajme medzi sebou, čo je dobré.
5 Jób totiž povedal: ‚Určite som v práve,+ale Boh odvrátil môj súd.+
6 Rozprávam lži proti svojmu vlastnému súdu?Moja ťažká rana je nezahojiteľná, hoci žiadneho priestupku niet.‘+
7 Ktorý telesne schopný muž je ako Jób,+[ktorý] pije posmech ako vodu?+
8 A určite je na ceste k spolčeniu sa s tými, ktorí robia to, čo škodí,a k tomu, aby chodil s ľuďmi zla.+
9 Lebo povedal: ‚Telesne schopný muž nemá žiaden úžitok,+keď nájde záľubu v Bohu.‘
10 Preto ma počúvajte, ľudia so srdcom+!Nech je to ďaleko od [pravého] Boha, aby konal zlo,+a [od] Všemohúceho, aby si počínal protiprávne.+
11 Lebo on odmení pozemského človeka [podľa] spôsobu jeho konania+a podľa mužovho chodníka spôsobí, aby to naňho prišlo.
12 Áno, Boh skutočne nekoná zlo+a Všemohúci neprekrúca súd.+
13 Kto mu pridelil zem,kto [mu] určil úrodnú zem, áno, celú?
14 Ak na niekoho zameria svoje srdce,[ak] zoberie k sebe jeho ducha a dych,+
15 celé jeho telo skonáa pozemský človek sa vráti až do prachu.+
16 Ak [máš] teda porozumenie, počúvaj to;nakloň ucho zvuku mojich slov.
17 Naozaj bude vládnuť+ ktosi, kto nenávidí právo,a ak niekto mocný je spravodlivý, ty [ho] vyhlásiš za zlého?+
18 Povie niekto kráľovi: ‚Si na nič‘?Urodzeným: ‚Ste zlí‘?+
19 [Jestvuje Jeden], ktorý neprejavuje predpojatosť voči kniežatáma neberie väčší ohľad na urodzeného ako na poníženého,+lebo sú všetci dielom jeho rúk.+
20 V jednom okamihu mrú,+ ba aj uprostred noci;+ľud sa kolíše a pomíňa saa mocní odchádzajú bez [zásahu] ruky.+
21 Lebo jeho oči sú [upreté] na cesty človeka+a vidí všetky jeho kroky.
22 Niet tmy ani hlbokého tieňa,aby sa tam ukryli tí, ktorí robia to, čo škodí.+
23 Lebo on žiadnemu človeku neurčuje stanovený čas,aby šiel k Bohu na súd.
24 Mocných+ láme bez vyšetrovaniaa iných stavia na ich miesto.+
25 Pretože on pozná, aké sú ich diela,+a v noci [ich] rúca, a drvia sa.+
26 Facká ich ako zlýchna mieste pre prizerajúcich sa;+
27 pretože sa odvrátili od toho, aby ho nasledovali,+a nebrali do úvahy žiadnu z jeho ciest,+
28 a tak spôsobili, že vchádza pred neho krik ponížených,a tak počúva krik strápených.+
29 Ak on tvorí pokoj, kto potom môže odsúdiť?A keď skryje svoju tvár,+ kto ho môže uzrieť?Je jedno, či to je voči národu+ alebo voči jednému človeku.
30 Aby nepanoval odpadlík+a aby neboli osídla+ pre ľud.
31 Veď povie ozaj niekto Bohu:‚Znášal som, hoci nekonám skazene,+
32 aj keď ja sám nič nepozorujem, pouč ma;ak som sa dopustil dajakej nespravodlivosti,neurobím [to] znovu.‘?+
33 Vynahradí to z tvojho stanoviska, keď ty odmietaš [súd],keď ty sám si vyberáš, a nie ja?Hovor len [to], čo dobre poznáš.
34 Veru, ľudia so srdcom+ mi povedia –aj telesne schopný muž, ktorý ma počúva:
35 ‚Jób hovorí bez poznania+a jeho slová sú bez pochopenia.‘
36 Môj otče, nech je Jób vyskúšaný až do krajnostipre jeho odpovede medzi mužmi, ktorí škodia.+
37 Lebo on k svojmu hriechu pridáva vzburu;+[rukami] tlieska medzi nami a množí svoje reči proti [pravému] Bohu.“+
