Jób 4:1–21
4 A Elifaz+ Témanský odpovedal a hovoril:
2 „Ak sa niekto pokúsi k tebe o slovo, ustaneš?Kto by však mohol zadržať slová?
3 Hľa, mnohých si naprával+a slabé ruky si posilňoval.+
4 Tých, ktorí sa potkli, dvíhali tvoje slová;+a klesajúce kolená si upevňoval.+
5 Ale tentoraz to prichádza na teba, a ty ustávaš;dotýka sa to aj teba, a ty si znepokojený.
6 Nie je tvoja úcta [základom] tvojej dôvery?Či nie je tvojou nádejou rýdzosť+ tvojich ciest?
7 Spomeň si, prosím: Ktorýže nevinný kedy zahynul?A kedy boli zahladení priami+?
8 Podľa toho, čo som videl, tí, ktorí vymýšľajú to, čo škodí,a tí, čo rozsievajú ťažkosti, sami ich žnú.+
9 Dychom Božím hynúa duchom jeho hnevu prichádzajú k svojmu koncu.
10 Je tu rev leva a hlas mladého leva,ale budú vylámané zuby mladých levov s hrivou.
11 Hynie lev, keďže niet koristi,a levíčatá sa od seba odlučujú.
12 Teraz sa potajomky donieslo ku mne slovoa k mojim ušiam doľahol šepot o tom,+
13 v znepokojujúcich myšlienkach z nočných videní,keď na ľudí padá hlboký spánok.
14 Hrôza prišla na mňa a triaškaa množstvo mojich kostí to naplnilo hrôzou.
15 A nejaký duch prešiel popred moju tvár;chlpy na tele sa mi zježili.
16 Zostal stáť,ale jeho výzor som nerozoznal;akúsi podobu som mal pred očami;bolo ticho, a zrazu som začul hlas:
17 ‚Smrteľný človek – môže byť spravodlivejší ako Boh?Alebo môže [azda] telesne schopný muž byť čistejší ako jeho Tvorca?‘
18 Hľa, svojim sluhom neverí,aj svojich poslov obviňuje z nedostatočnosti.
19 O čo viac potom tých, ktorí bývajú v hlinených domoch,základ ktorých je v prachu!+[Človek] ich rozdrví rýchlejšie ako moľa.
20 Drvení sú od rána do večera;bez toho, že by si to niekto bral [k srdcu], hynú navždy.
21 Či nebola z nich vytrhnutá ich stanová šnúra?Zomierajú pre nedostatok múdrosti.
